Psychológovia, animátori, mníšky či pedagógovia. Ľudia, ktorí na hraniciach pomáhajú deťom na úteku

SLOVENSKO/UKRAJINA / Ich oči sú plné otázok a neistoty. To, čo sa deje, ešte nedokážu v ich veku pochopiť. Ukrajinským deťom sa snažia vrátiť úsmev na tvári všetci, ktorí v týchto dňoch pomáhajú na hraniciach, teda dobrovoľníci, hasiči, rehoľné sestry aj vojaci. Medzi nimi je už aj tím psychológov, či animátori. Každý na hranici už vie, že najviac týmto ľuďom pomôžu, ak sa budú čo najmenej pýtať a čo najviac počúvať.

7-mesačný Zachar mal byť teraz vo svojej postieľke, namiesto toho je s rodičmi už niekoľko dní na úteku pred vojnou. "Bola som 20 rokov na Ukrajine a tam sú moji blízki priatelia, takže je mi ťažko," vysvetlila sestra Nikola. "My sme si polovicu života šetrili na byt, no ten o chvíľu už možno nebude existovať, jednoducho my sa už nemáme kam vrátiť," vyjadrila sa mama 7-mesačného Zachara. Malý Zachar, rovnako ako ďalšie tisícky ukrajinských detí, sa ocitol zo dňa na deň v cudzom svete. Priamo na hraniciach pomáha aj tím psychológov. Spolu s ďalšími humanitárnymi pracovníkmi sa starajú o to, aby ľudia, ktorí opúšťajú krajinu kvôli vojne, cítili hneď na začiatku ľudskú blízkosť a podporu.

"Určite neodporúčame hovoriť, že vieme, ako sa teraz cítite. Pretože naozaj si to ani jeden z nás nevie predstaviť, čo tí ľudia zažili," dodala Zuzana Juráneková, z psychologickej pomoci. Sľuby, že všetko bude dobré a o pár dní to skončí, by im mohli veľmi ublížiť a falošné nádeje môžu ľudí ešte viac zraniť. "A preto neplánujme s nimi a nehovorme o dlhých mesiacoch dopredu, ale iba čo im môžeme dať v najbližšie hodiny, tú istotu, ktorú teraz potrebujú. Čiže tá istota, že o hodinu príde autobus je veľmi dôležitá," vysvetlila Zuzana Juráneková.

Sú vyčerpaní, zúfalí aj sklamaní

Bojujú s plejádou emócií, na Ukrajine nechali svoje domovy aj prácu a budú musieť začať od nuly. V blízkosti hraničných priechodov sú vytvorené detské kútiky, dobrovoľníci sa prezliekajú do rozprávkových masiek a deti rozveseľujú aj zdravotní klauni. "Hneď ako nás zbadali, tak hneď k nám prišli, sú to deti, hneď sa začali hrať, tá čistá detská duša potrebuje tú radosť," vysvetlila Lucia Barczi, zdravotný klaun. "Chcem všetkých poprosiť o modlitbu, celé Slovensko, veľmi vás prosím o modlitbu za týchto ľudí a za ukončenie vojny," dodala na záver Nikola.