„Zober ma ešte raz domov. Chcem vidieť svoju záhradu.“ Marcel plní pacientom posledné želania

Z osobného nasadenia k organizovanému projektu

V pozadí tohto mimoriadneho úsilia stojí Marcel Tóth, zamestnanec Univerzitnej nemocnice. Pôvodne plnil tieto priania pacientov neformálne, len tak, z vlastnej iniciatívy. Záujem však bol obrovský a realizácia takýchto transportov sa ukázala ako mimoriadne náročná. Preto sa jeho snaha pretavila do podoby neziskového projektu s názvom „Cesta za snom“, ktorý dnes funguje aj s významnou podporou prednostu oddelenia.

Pán Teodor a narodeninový darček v záhrade

Jedným z príbehov, ktorý projekt „Cesta za snom“ nedávno umožnil, je príbeh pána Teodora. Pre onkologické ochorenie strávil sedem týždňov v nemocničnej izbe, ďaleko od domova. Pán Teodor, ktorý vraj celý život veľmi neoslavoval narodeniny, mal tentokrát úplne iné želanie – to najobyčajnejšie pre zdravého človeka. Chytil doktora za ruku a poprosil: „Prosím ťa, zober ma ešte raz domov. Chcem vidieť svoju záhradu.“

Rodina mu k tomu upiekla tortu. A tak pán Teodor opustil oddelenie a cestoval na svoje vytúžené miesto. „Preňho to bolo úžasné, aj pre nás,“ zhodnotila rodina, ktorá vyjadrila vďaku všetkým, ktorí toto stretnutie umožnili. „Všetko najlepšie, veľa, veľa zdravíčka. Ľúbime ťa aj ja. Veľmi som naňho hrdý, lebo ma naučil slušnosť, úctu a pokoru,“ povedal syn pána Teodora.

Rodina sa rozhodla zdieľať svoj príbeh aj preto, aby upozornila na dôležitosť takejto starostlivosti. „Aby ešte možno mohli vidieť svojich blízkych, nielen somaticky liečiť pacienta, ale aj po psychickej stránke sa zamerať. Pomôcť človeku odísť je enormne dôležité.“

Za oponou: Náročnosť splnených snov

Hoci výsledok v podobe videa splneného sna pôsobí jednoducho, za jeho realizáciou stojí obrovské úsilie. Projekt má plnú podporu prednostu oddelenia, ktorý hovorí: „My sa snažíme mu napomôcť, vrátane toho, že tým pacientom umožníme, aby na nejaký krátky čas odišli z tej nemocnice.“

Každý pacient, u ktorého sa zvažuje prevoz, prechádza podrobným posúdením. Robí sa takzvaný assessment, ktorým sa overuje, či spĺňa podmienky na špeciálny prevoz 112 a aké opatrenia si vyžaduje. Niektorí potrebujú kyslík, iní zase odsávanie.

Marcel Tóth s kolegami tomuto procesu venujú svoj čas po práci na oddelení. Má skúsenosti z paliatívnej starostlivosti zo zahraničia a kým celý koncept dostal podobu konkrétneho projektu, podarilo sa mu splniť už pätnásť želaní neformálnou cestou.

Rozmanité priania a ich prekvapivé dopady

Želania pacientov sú rôznorodé. Niektoré sú jednoduché, ako napríklad priniesť pacientovi koláč, zobrať ho na poslednú cigaretu alebo len von do záhrady. Iné sú špecifickejšie. „Mali sme pani, ktorá bola veľmi významná včelárka na Slovensku a poslednýkrát chcela vidieť svoje včely,“ spomína Marcel Tóth. Iný pacient si zase prial poslednú rybačku.

Zaujímavým a dôležitým zistením je, že sa niekedy po splnení takého silného pozitívneho impulzu stav pacientov na nejaký čas zlepší. „Keď mu dáme nejaký pozitívny impulz, tak mu to pomôže,“ vysvetľuje Tóth. „To sú rôzne hormonálne zmeny, ktoré sa objavia, imunitné procesy.“

Prečítajte si tiež

Chystáte sa do nemocnice? Pozor na NEMOCNIČnÉ NÁKAZY, toto tam môžete chytiť!

Budúcnosť projektu a potreba podpory

Projekt „Cesta za snom“ má podporu mnohých ľudí ochotných pomáhať, no jeho realizácia si v súčasnosti vyžaduje aj finančné prostriedky. V súčasnosti je financovaný z vlastných zdrojov zakladateľov a zo spolupráce s organizáciou Ľudia ľuďom, kde bola zriadená verejná zbierka. Aby mohol projekt pomáhať aj naďalej, bude potrebovať širšiu podporu.