19°
Bratislava
Slovensko má za sebou historicky najhorúcejšie leto
Slovensko má za sebou historicky najhorúcejšie leto
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
SLOVENSKO / Tohtoročné leto sa na Slovensku aj v celej Európe zapíše do histórie ako teplotne najextrémnejšie za posledné desaťročia. Podľa údajov európskej služby Copernicus čelila planéta teplotám, aké neboli zaznamenané pravdepodobne za posledných 100-tisíc rokov. Extrémy pocítilo aj Slovensko, kde padli nielen celoslovenské teplotné rekordy, ale aj rekordy v počte tropických dní a nedostatku zrážok.
Supertropické dni aj kolapsy zrážok
Podľa odborníkov zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) bolo tohtoročné leto výnimočné vo všetkých ohľadoch. V Hurbanove zaznamenali nepretržitú sériu 87 letných dní s teplotou nad 25 stupňov Celzia, pričom celkovo ich v sezóne bolo viac ako sto.
„To nie je iba hurbanovský, ale vyrovnaný celoslovenský rekord z Dudiniec z roku 2024,“ spresnila Renáta Péterová, technička pre meteorológiu a klimatiku zo SHMÚ Hurbanovo.
Ešte výraznejší nárast zaznamenali meteorológovia pri tropických dňoch (nad 30 °C) a takzvaných supertropických dňoch, kedy ortuť teplomera presahuje 35 stupňov. V mestách ako Prievidza vzrástol počet takýchto dní v porovnaní s priemerom za posledné tri desaťročia až takmer desaťnásobne. Počas leta sa navyše trikrát posúvala hranica absolútneho teplotného rekordu na území Slovenska.
„Finálna hodnota je z Dolných Plachtiniec v Banskobystrickom kraji. Dňa 6. augusta tam namerali 42,2 stupňa Celzia,“ zdôraznila meteorologička Lucia Kaplan Pastiríková.
Zisk pre kúpaliská, straty pre poľnohospodárov
Extrémne teplé počasie malo zásadný vplyv na hospodárstvo aj každodenný život. Prevádzkovatelia letných kúpalísk hovoria o mimoriadne úspešnej sezóne. Podľa zástupcu prevádzkovateľov Fila zaznamenali bratislavské kúpaliská približne o 30 percent vyššiu návštevnosť než vlani, pričom kľúčovým faktorom bolo práve trvalé slnečné počasie.
Naopak, opačná situácia zasiahla poľnohospodárstvo. Leto sprevádzali dlhé obdobia bez zrážok, ktoré viedli k nižšej úrode a očakávanému nedostatku kŕmnych zmesí pre hospodárske zvieratá. Zrážkový deficit dopĺňali len lokálne, no o to extrémnejšie búrky.
Hoci sa letná sezóna na kúpaliskách končí a na Slovensko dorazilo prvotné ochladenie, návrat teplých dní nie je vylúčený. „Do konca septembra sa nedá vylúčiť, že by ešte tridsaťstupňové teploty mohli padnúť,“ uzavrela Lucia Kaplan Pastiríková.
