Mladí ľudia vedia o holokauste trestuhodne málo

Premiér prijal delegáciu Amerického židovského výboru (AŽV) na čele s rabínom Andrew Bakerom

Premiér prijal delegáciu Amerického židovského výboru (AŽV) na čele s rabínom Andrew Bakerom, ktorý je aj osobitným predstaviteľom OBSE (Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe) pre boj proti antisemitizmu.

Spolu s ním prišiel na Slovensko aj výkonný viceprezident B'nai B'rith Daniel S. Mariaschin a poradca Bakera pre otázky antisemitizmu Norbert Hinterleitner.
      

Predseda vlády informoval hostí o príprave na zriadenie múzea holokaustu, ktorý vyrastie na mieste niekdajšieho tzv. pracovného tábora pre židov v Seredi, ako aj o opatreniach vlády proti prejavom extrémizmu. Fico v tejto súvislosti vyslovil ľútosť, že pravicový extrémizmus "v uniformovanej podobe" je na Slovensko "exportovaný" z Maďarska.
      

Zdôraznil tiež, že robí všetko preto, aby 9. september nebol len formálnym pamätným dňom v kalendári. "Po poklepaní základného kameňa Pamätníka ušľachtilých duší vlani vo Zvolene bol večer koncert, na záver ktorého organizátori premietli nemý film s autentickými zábermi z obdobia holokaustu," spomenul premiér s tým, že "tichý šok, ktorý zábery spôsobili, je dôkazom, že mladí ľudia dnes vedia o holokauste trestuhodne málo".
      

Fico zároveň vyslovil ľútosť tiež nad tým, že aj vo vrcholnej politike sú na Slovensku ľudia, ktorí stále spochybňujú trestanie tzv. osvienčimskej lži, čiže trestanie tých, ktorí verejne propagujú myšlienku, že holokaust je vymyslený a nikdy vlastne nebol.
      

Baker vyhlásil, že si veľmi váži, ako súčasná slovenská vláda pristupuje k pamiatke holokaustu. Mariaschin pripomenul, že napriek ich úsiliu prejavuje takýto prístup – napríklad v podobe existencie oficiálneho pamätného dňa - iba málo európskych krajín. Baker poďakoval aj za legislatívu o osvienčimskej lži, pričom zdôraznil, že takéto záležitosti si vždy vyžadujú jasnú politickú vôľu, ktorá je u nás zreteľná. Preto ocenil aj prístup vlády v boji proti extrémistom.
      

V diskusii sa obe strany zhodli na tom, že extrémizmu treba brániť aj na medzinárodnej úrovni. Preto treba osobitnú pozornosť a jednoznačný a jednotný prístup prezentovať voči iránskej vládnej politike. Fico zároveň privítal návrhy svojich hostí na posilnenie vzdelávacích aktivít a rozširovanie vzdelávacích materiálov o holokauste a proti antisemitizmu v slovenských školách.
      

Premiér sa so svojimi dnešnými hosťami stretne opäť v utorok 8. septembra pri odhalení Pamätníka ušľachtilých duší vo Zvolene, ktorého vznik podporil už minulý rok. Pamätník bude venovaný pamiatke Slovákov, ktorý v rokoch druhej svetovej vojny zahynuli, keď sa usilovali pomôcť prenasledovaným židom. 

V Bratislave sa stretli deti z fotografie urobenej v Osvienčime

Deti, ktoré časť svojho detstva strávili v koncentračnom tábore Auschwitz – Birkenau, sa dnes predpoludním zišli na tlačovej konferencii Dokumentačného strediska holokaustu v Bratislave, aby sa podelili o svoje spomienky. Troch účastníkov tlačovej konferencie spája známa fotografia ruského kameramana Alexandra Voroncova zachytávajúca osud židovských detí, ktoré sa do nacistických pracovných táborov dostali.
      

Hlavným cieľom podujatia bola prezentácia nového dokumentárneho filmu Deti z fotografie, ktorý je rekonštrukciou udalosti v Osvienčime s tými istými účastníkmi ako pred 60 rokmi. "Tento deň tu  začíname zdvíhať koberec pamäti, ktoré si nechceme pamätať, lebo sú neuveriteľné,” vysvetlil Gabriel Neumann, ktorý sa do koncentračného tábora dostal ako osemročný.
      

O osude detí zo snímky, ktorá obletela celý svet, dlhú dobu nebolo nič známe, keďže v izraelských archívoch bolo chybne uvedené, že ide o poľské deti. Až pátranie "chlapca v čiernej čiapke", ako sa označil Neumann, odhalilo, že medzi nimi boli traja Slováci. Okrem neho sú na fotografii Marta Wise a Shacham Tomy, ktorí sa do Osvienčimu dostali z koncentračného tábora v Seredi.
      

Nielen chyba v archívoch spôsobila, že sa pátranie po "deťoch" sa začalo až o 60 rokov neskôr. Pán Shacham sa domnieva, že významnú úlohu zohral aj strach ľudí spomínať na ťažkú minulosť. Ako jedenásťročný sa v detskej časti oddielu stal otcom pre mladšie deti. Opätovná snaha kontaktovať jedného z nich sa však skončila neúspechom. ”On skočil z mosta v Sydney, pretože sa bál o tom rozprávať,” uviedol Shacham.
      

Spomínať pôvodne nechcela ani Marta Wise. Nemci ju zajali na jej desiate narodeniny spolu s jej sestrou. "Pamätám si každý jeden deň,” zdôrazňuje a zároveň priznáva, že so sestrou sa o holokauste odmietali rozprávať až 50 rokov. "Kto by sa chcel vrátiť na to miesto, kde znásilnili jeho matku a zabili jeho otca?” spomína na opätovnú cestu do Auschwitzu cez slzy Neumann. Zároveň zdôraznil: "Tam neumrel nikto, tam vraždili podľa zákona ako fabrika. Nikto tam nezhynul, tam vraždili!”
      

Na záver stretnutia účastníci spoločne odhalili pamätnú tabuľu guvernérovi Slovenskej národnej banky (SNB) Imrichovi Karvašovi, riaditeľovi Štátnej mincovne v Kremnici Ľudovítovi Gavorovi a prednostovi filiálky SNB v Banskej Bystrici Karolovi Markovičovi, ktorí sa zaslúžili o zachovanie veľkého množstva šperkov, ktoré odobrali židom nacisti. V pôvodných plánoch ľudáckej vlády bolo odcudzené bohatstvo použiť na získanie devíz vo Švajčiarsku, podľa vzoru nacistického Nemecka.

"Bol to predovšetkým Imrich Karvaš, kto argumentoval proti takémuto postupu s odôvodnením, že by to mohlo u Švajčiarska a iných neutrálnych štátov pošramotiť povesť Slovenska, keďže si uvedomoval a prízvukoval pochybný a morálny charakter získania týchto šperkov,” vysvetlil Ján Hlavinka z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.
      

V priebehu vojny sa zásluhou trojice šperky viackrát presúvali. Dvakrát skončili v kremnickej mincovni, raz ich tam dokonca previezli pod ochranou Hlinkovej gardy, ktorá sa domnievala, že stráži štátne cenné papiere. ”Tieto šperky a cennosti boli uložené na dvore kremnickej mincovne ako staré zbytočné papiere, respektíve neskôr dokonca ešte zahádzané železom a haraburdím,” priblížil osud židovského majetku Hlavinka.

"Otec bol taký typ, že o tých veciach ktoré robil, nerád hovoril,” priznal Milan Karvaš, syn bývalého guvernéra NBS, ktorý sa na slávnostnej udalosti zúčastnil. Deti sa o zásluhách svojho otca dozvedeli až z historických zdrojov. "Bol veľmi skromný, dokonca i v rodinnom kruhu,” povedal Karvaš.
      

Dokumentárny film Deti z fotografie z dielne izraelskej televízie Channel 10 si môžu pozrieť aj slovenskí diváci. Utorok 8. septembra o 20.00 h ho odvysiela Dvojka verejnoprávnej televízie a už stredu 9. septembra si svet pripomenie obete nemeckých koncentračných táborov v pri príležitosti Dňa obetí holokaustu a rasového násilia.

      

Snímka: Snímka detí za ostnatým plotom, ktorú vyhotovil sovietsky fotograf Alexander Voroncov po tom, ako Osvienčim–Birkenau oslobodila 27. januára 1945 Červená armáda. Sedem z trinástich detí sa s odstupom desaťročí podarilo identifikovať – ide o židovské deti zo Slovenska. Na snímke jedno z detí, ktoré prežili , Tomy Shacham ukazuje dokument z koncentračného tábora 7. septembra 2009.