Hotelierov straší tretia vlna. Mnohí z nich zbankrotovali

SLOVENSKO / Po úbytku klientov zápasia naši hotelieri aj s nedostatkom personálu. V mnohých zariadeniach je problém zabezpečiť všetky potrebné služby. Mnohí niekdajší zamestnanci totiž vyhodnotili cestovný ruch ako neperspektívny a rozhodli sa hľadať šťastie v iných odvetviach. Diery po nich tak budú musieť zrejme zaplátať cudzinci.

Po sľubne vyzerajúcom lete sa hotely a reštaurácie pripravujú na ťažkú jeseň s treťou vlnou pandémie. Napriek tomu, že o celoplošnom zatváraní prevádzok sa nehovorí, neistota by sa dala krájať.

“Na rozdiel od minulého roku sú jasné pravidlá, máme jasný semafór a je tá situácia lepšie predvídateľná," povedal minister dopravy Andrej Doležal. “Nás teší, že sa bude uplatňovať regionálny prístup - to by malo zabrániť plošnému zatváraniu," uviedol generálny manažér AHRS Marek Harbuľák. 

Cestovný ruch sa ešte nestihol spamätať z tvrdých pandemických úderov a opäť bude odkázaný na pomoc štátu. “Ak by k tomuto došlo, tak na vyplácanie prvej pomoci máme rezervované peniaze v rozpočte," povedal minister práce Milan Krajniak. 

Pandémia však hotelierom priniesla aj iný hlavybôľ. S najväčšími problémami sa boria najmä mestské hotely, ktorým okrem zahraničnej klientely, chýba už aj personál. “Počet zamestnancov v cestovnom ruchu v porovnaní s obdobím pred pandémiou klesol o 40 tisíc, čo je zhruba 35 % zamestnancov," uviedol Harbuľák. 

Z obavy pre stratu práce sa do sektora služieb túži vrátiť minimum z nich. "Hrať sa na to, že máme veľký trh uchádzačov o prácu nie je pravda," povedal personálny riaditeľ Best hotel properties Michal Bursik. Presvedčiť ľudí, aby sa postupne vrátili do cestovného ruchu je však čoraz ťažšie a preto budú musieť hotelieri loviť v zahraničných vodách. 

“Skúsenosť, musím povedať, že najlepšia je s pracovníkmi z Ukrajiny," uviedol Krajniak. Prednosť budú mať naďalej domáci uchádzači o tieto miesta. Ponuka na pracovnom trhu sa však takmer vyčerpala. Nezaberajú vyššie platy, ani benefity. Výberové konania so stovkami záujemcov sa väčšinou končia fiaskom.

"Nakoniec prišlo 50 a z tých 50 sme zamestnali jedného, ktorý bol otec doprevádzajúci nezamestnaného syna," povedal Bursík. Na inzeráty reagujú napríklad uchádzači z Arabských emirátov alebo z Ázie. Nie je preto vylúčené, že cudzinci budú mať v našich službách prevahu nad domácimi.