Zo sledovania novinárov obvinili päť osôb. Medzi nimi sú už aj dobre známe mená

BRATISLAVA / Mariana Kočnera, Petra Tótha, Miroslava Kriaka, Štefana Mlynarčíka a Juraja Škripa obvinila NAKA zo sledovania novinárov. Informoval o tom denník N s tým, že sa tak stalo po roku a pol od začiatku vyšetrovania. Polícia doplnila, že Kočner mal požiadať bývalého príslušníka SIS Tótha, aby zabezpečil sledovanie vopred určeného okruhu osôb, a to najmä novinárov. Podľa vyšetrovateľa sa do sledovania následne zapojili ďalší obvinení.

Národná kriminálna agentúra obvinila v súvislosti so sledovaním novinárov viaceré osoby. Z prečinu porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy boli obvinení Marian Kočner, Peter Tóth, Miroslav Kriak, Štefan Mlynarčík a Juraj Škrip. Novinárov informoval o vznesení obvinenia ako poškodených v trestnom konaní vyšetrovateľ.

Ako pre agentúru SITA objasnil hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka, právoplatne odsúdený podnikateľ v kauze zmeniek Marian Kočner údajne požiadal bývalého príslušníka Slovenskej informačnej služby Petra Tótha, aby zabezpečil sledovanie vopred určeného okruhu osôb, a to najmä novinárov. Účelom malo byť získanie neverejných informácií o ich súkromí. Peter Tóth následne podľa vyšetrovateľov oslovil ďalšieho bývalého siskára Miroslava Kriaka, ktorý vytvoril sledovací tím. So Štefanom Mlynarčíkom a Jurajom Škripom zabezpečili potrebnú techniku za finančné prostriedky poskytnuté Marianom Kočnerom.

"Objekty sledovania mal určiť Marian K., a to konkrétne baru a kaviarne v Bratislave, kde sa schádzali novinári a politici. Členovia sledovacieho tímu mali vyhotovovať ich fotografie a videozáznamy zo stretnutí a rozhovorov. Podľa doposiaľ získaných informácií nemalo byť prekážkou ani to, keď sa v bare schádzala ‚uzavretá spoločnosť‘. Monitorovať mali aj okolie baru a kaviarne či ďalšie miesta v Bratislave a okolí,“ pokračoval Slivka.

Záznamy zo sledovania podľa polície Miroslav Kriak odovzdával Petrovi Tóthovi a ten zase Marianovi Kočnerovi, ktorý ich zhromažďoval. Údaje chcel použiť na diskreditáciu sledovaných osôb na verejnosti, „čím mala byť spôsobená vážna ujma na právach sledovaných osôb tým, že malo byť porušené ich právo na súkromie“.