Štefanské tradície prežili dodnes. A nie len na vidieku

ORAVA/HOREHRONIE / Na svätého Štefana, teda na Druhý sviatok vianočný, sa nevzťahovali také prísne obmedzenia ako na predošlé sviatočné dni. Ľudia sa v tento vianočný deň umývali v studenej vode, aby boli počas celého roka zdraví a rodiny sa medzi sebou navštevovali.

Dodnes sa v tento deň navštevujú príbuzní a známi zblízka i zďaleka. Okrem rodinných návštev prichádzali aj koledníci, ktorí v domoch dostávali výslužku. Atmosféra v domácnostiach bývala oveľa uvoľnenejšia a veselšia. Večer potom patril zábavám.

Keďže svätý Štefan bol patrónom koní, mládenci chodievali zavčas rána brodiť kone. Na Orave napríklad obsypávali kone aj ovsom. Tento zvyk mal zabezpečiť koňom silu.

Na Horehroní sa na svätého Štefana potom spolu s dievčatami prevážali po dedine a jej okolí na saniach ťahaných koňmi. Ľudia verili, že ak sánkovačka bude čo najdlhšia, konope a ľan nasledujúci rok narastú čo najvyššie. Horehronci si preto na Štefana pripíjali na vysoký ľan a vysoké konope. Pri prípitku sa pozerali na horu a želali si navzájom, aby konope a ľan narástli také vysoké ako hora.

V niektorých obciach na Slovensku sa podobné zvyky vďaka nadšencom a folkloristom udržali dodnes. Chlapci chodia na Štefana stále vinšovať. Pred tradičnou štefanskou zábavou chodievajú po dedine s muzikou a od domácich si okrem pohostenia vyzbierali aj peniaze na večernú zábavu.

Štefanské zábavy či diskotéky sú dodnes medzi mládežou obľúbené a patria k zvykom, ktorým sa v modernejších podobách podarilo prežiť do dnešnej doby.

​