Musíme zmeniť stravovacie návyky. V opačnom prípade ministerstvo hrozí zvyšovaním daní

BRATISLAVA / Došlo na najhoršie. Ak neprehodnotíme nezdravé stravovacie návyky, ministerstvo financií zavedie zvýšenú spotrebnú daň na vybrané druhy potravín. V súčasnosti má vyššie spotrebné dane na vybrané druhy potravín už 14 krajín európskej únie. Ministerstvo zdravotníctva navrhuje začať najskôr osvetou a až v prípade nulového efektu je za zavedenie zvýšenej spotrebnej dane.

Hlavnou otázkou je, či je možné zmeniť stravovacie návyky Slovákov. Ministerstvo financií s ministerstvom zdravotníctva spája svoje sily a nevylúčilo ani zavedenie vyššej spotrebnej dane na nezdravé potraviny. "V celkovej spotrebe cukru a výrobkov z cukru dosahuje Slovensko jedno z popredných miest v rámci všetkých krajín OECD. Celkovo to vychádza na jednu osobu takmer 50 kilogramov cukru ročne," uviedol Martin Smatana, Inštitút zdravotnej politiky MZ SR. 

+5 fotiek

Musíme zmeniť stravovacie návyky. V opačnom prípade ministerstvo hrozí zvyšovaním daní

​Najviac cukru vraj Slováci prijímajú prostredníctvom sladených nápojov. "Keď sa pozrieme na sladené nápoje a ich spotrebu, tak od roku 1998 ich spotreba narástla takmer trojnásobne, zo 42 litrov na 111 litrov na osobu. Nadmerná spotreba cukru je jedne z hlavných faktorov, ktoré spôsobujú nadváhu až obezitu. Výskyt obezity na Slovensku má rastúci trend," informoval Martin Smatana.

Slováci preto v najbližšom období dostanú na výber - znížia obsah prijímaného cukru alebo budú platiť na niektoré vybrané druhy tovarov vyššiu spotrebnú daň. "Načasovanie takej spotrebnej dane záleží na viacerých veciach. Je to niečo čo potrebuje spoluprácu finančnej správy, rezortu zdravotníctva a iných inštitúcií. Zároveň je to niečo na čo treba pripraviť aj sektor, ktorý vyrába tieto sladené nápoje," objasnil Peter Harvan, inštitút finančnej politiky, MF SR. 

Na ťahu sú teraz podľa ministerstva financií aj samotný výrobcovia sladených nápojov aby podiel cukru vo výrobkoch znížili. "Je potrebné začať s osvetou, otvoriť diskusiu," povedal Peter Havran. "My vyvážame a tento trend bez cukru je v iných krajinách už dávno. Museli sme sa prispôsobiť. My sme nahradili cukor stéviou alebo koreňom čakanky," podotkol Milan Pašmík, výrobca džúsov.

Zavedenie vyššej spotrebnej dane je teda len jednou z možností, ak dobrovoľne nezmeníme stravovacie návyky. "Je to o tom, aby si obyvateľstvo uvedomilo dôsledky nadmernej spotreby cukru. Výhoda spotrebnej dane zo sladených nápojov je, že každý jeden z nás má alternatívu, ktorou je kohútik vody," povedal Peter Harvan.

V rámci správy Svetovej zdravotníckej organizácie sa uvádza, že celkový energetický príjem by mal pochádzať z viacerých zdrojov. Pričom menej ako 10 percent by malo byť z cukru. "Máme jasné dôkazy, že udržiavanie príjmu voľných cukrov na menej ako 10% celkového príjmu energie znižuje riziko nadváhy, obezity a zubného kazu," informoval Francesco Branca, Riaditeľ odboru výživy, zdravia a rozvoja WHO.

V rámci boja s obezitou a nesprávnymi stravovacími návykmi, Dáni dokonca ako prví v Európe zaviedli v roku 2011 daň na nasýtené tuky. Avšak už o rok neskôr dánsky minister zrušil tieto dane. Podľa neho zvýšila spotrebiteľské ceny rovnako ako administratívne náklady výrobcov a ohrozuje pracovné miesta v Dánsku. Mnoho Dánov si potraviny, ktoré zdraželi z dôvodu zvýšenej dane, chodili kupovať do zahraničia. Naopak v Nemecku a Maďarsku vyzerá byť "daň na nezdravé jedlo" účinná. 

​

​

​