Organizácia pre juhoslovenské obce zatiaľ nemá širšiu podporu

Poslanec opozičnej SMK Zsolt Simon pri svojej snahe vytvoriť samostatnú organizáciu pre obce z juhu Slovenska narazil na nesúhlas viacerých zástupcov samospráv v regióne.

Poslanec opozičnej SMK Zsolt Simon pri svojej snahe vytvoriť samostatnú organizáciu pre obce z juhu Slovenska narazil na nesúhlas viacerých zástupcov samospráv v regióne.

Simonovi sa síce pre svoj projekt podarilo získať asi 50 obcí s prevažne maďarským obyvateľstvom, obce s väčšinou Slovákov sa však k iniciatíve postavili o poznanie chladnejšie a vo viacerých prípadoch poslanec nenašiel porozumenie ani v samosprávach, ktoré vedú členovia SMK.
    

Simon svoju iniciatívu zdôvodnil tým, že región južného Slovenska je podľa neho dlhodobo diskriminovaný, trápi ho vyššia nezamestnanosť, slabá cestná infraštruktúra, chýbajúce vodovody či kanalizácia. Samostatné združenie by vraj pomohlo týmto obciam získať aj spravodlivejší podiel pri rozdeľovaní peňazí z fondov EÚ. Organizácia by fungovala popri Združení miest a obcí Slovenska, ktorého členom je výrazná väčšina obcí na Slovensku.
    

"Doteraz mám viac ako 50 vyhlásení od obcí, že by sa do toho pripojili," povedal ČTK Simon.

Niekoľko z nich má podľa neho slovenské obyvateľstvo. Dodal, že ďalšie obce sa môžu rozhodovať ešte niekoľko mesiacov, kým by prípadný vstup odobrilo ich zastupiteľstvo. Na vytvorenie organizácie by Simon chcel získať účasť aspoň niekoľkých stoviek obcí.
    

Založenie združenia by si želali napríklad primátor Šamorína Károly Domsitz či starostka Báča Helena Vonyiková. Obaja v komunálnych voľbách kandidovali za SMK a tvrdili, že združenie by pomohlo presadiť riešenie niektorých miestnych problémov. Domsitzovi chýba najmä rýchlostná cesta z Bratislavy, ktorá by odľahčila dopravu v regióne. "Už je to na nevydržanie," povedal ČTK.
    

Ďalší starostovia a primátori za SMK sa však k úvahám o vlastnom združení postavili odmietavo. Takýto postoj ČTK potvrdili primátor Fiľakova Jozef Agócs, starosta neďalekej obce Radzovce Péter György či starosta východoslovenských Veľkých Slemeniec Ľudovít Tóth. "V rámci ZMOS-u predsa maďarské obce neboli diskriminované a veľa vecí sme spoločne vedeli vyriešiť," povedal Tóth.
    

So vznikom nového združenia nesúhlasil ani Štefan Tóth, starosta obce Vinica s prevažne maďarsky hovoriacim obyvateľstvom neďaleko Veľkého Krtíša. "Vo Vinici máme spoločný obecný úrad, kde je 15 obcí a nepočul som, že by sa niektorá z nich chystala pripojiť," povedal ČTK. Tóth kandidoval ako nezávislý. Odmietavý postoj mal aj starosta pohraničného Slovenského Nového Mesta Ján Kalinič.
    

Nesúhlasné reakcie mali aj starostovia tých obcí z južného Slovenska, kde Maďari nežijú. "Ani si neželám, aby nás oslovil. U nás mala SMK vo voľbách jeden hlas, tak nás s tou ponukou zďaleka obišli," tvrdil starosta Ratky pri Fiľakove Milan Spodniak.

Starosta Sebechlebov v krupinskom okrese Jozef Roziak pripustil, že v slovenských obciach svoju úlohu zohráva aj to, že Simon zastupuje SMK, ktorá sa sústreďuje na záujmy maďarskej menšiny. "Ja s tým problém nemám, ale je tam určite taký podtón," poznamenal.
    

Vláda premiéra Roberta Fica už skôr Simona obvinila, že vytvára organizáciu na etnickom princípe. Poslanec to však odmietol. Vyhlásil, že bez Slovákov by jeho plánovaná organizácia s pracovným názvom Regionálne združenie miest a obcí južného Slovenska nemala zmysel a jeho cieľom nie je autonómia regiónu.