Pre marakéšsky pakt hrozí rozpad belgickej vlády, píšu médiá

09.12.2018 19:46 Noviny.sk Slovensko

Pre marakéšsky pakt hrozí rozpad belgickej vlády, píšu médiá

BRATISLAVA / Globálny pakt o migrácii má zlepšiť medzinárodné riešenia utečeneckej problematiky, jeho cieľom je podpora bezpečnej, riadenej a legálnej migrácie a zníženie počtu prípadov pašovania ľudí a obchodovania s ľuďmi. Tento rok v polovici júla globálny pakt o migrácii schválili všetky členské krajiny OSN s výnimkou USA.

- Právne nezáväzná dohoda má za cieľ okrem iného riešiť aj to, prečo ľudia migrujú, ako ich chrániť, ako ich v nových krajinách integrovať alebo ako umožniť ich návrat domov. Rokovania o globálnej dohode začali v dôsledku migračnej krízy v Európe v roku 2015, ktorá bola najväčšou utečeneckou krízou od druhej svetovej vojny. Prílev migrantov vyvolal v Európe strach z cudzincov a nacionalistické nálady.

- Globálny kompakt pre bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu, ako znie celý názov dokumentu, zahŕňa 23 cieľov. Patrí k nim napríklad aj snaha o minimalizovanie vplyvov, ktoré nútia ľudí opustiť svoju krajinu, záchrana životov migrantov, zabezpečenie prístupu migrantov k základným službám, hľadanie alternatív pre detenciu migrantov, spolupráca na zabezpečenie bezpečných návratov alebo zaistenie podmienok pre prenosnosť nárokov na sociálne zabezpečenie.

- Právnym a politickým základom paktu sa stal text nazvaný Newyorská deklarácia pre migrantov a utečencov, ktorú v septembri 2016 prijalo 193 členských štátov Valného zhromaždenia OSN. Tá má zlepšiť medzinárodné riešenia utečeneckej problematiky, okrem iného otázky prijímania utečencov v jednotlivých krajinách, školskej dochádzky ich detí, legálneho zamestnania, ochrany pred pašerákmi či ich návrate domov.

- Pakt vyzýva k poskytnutiu kapacít pre presídlenie desiatich percent celkového počtu utečencov vo svete ročne. Správa na druhú stranu pripúšťa, že vlády majú právo vrátiť osoby, ktorým bol zamietnutý azyl a ktorí v krajine zdržiavajú bez patričného povolenia. Utečenci a migranti majú podľa dokumentu rovnako ako všetci ostatní povinnosť rešpektovať zákony krajiny, v ktorej sa nachádzajú. Štáty majú právo určiť, kto môže vstúpiť a zostať na ich územiach.

Postoje vybraných krajín k paktu:

- USA sa z rokovania o pakte stiahli už vlani v decembri, pretože dohoda je podľa nich nezlučiteľná s ich migračnej politikou.

- V druhej polovici júla ohlásilo odchod z rokovania Maďarsko. Uviedlo, že pakt ide úplne proti bezpečnostným záujmom krajiny a že tá dohoda pre svet predstavuje "hrozbu".

- Tiež rakúsky kancelár Sebastian Kurz a vicekancelár Heinz-Christian Strach 31. októbra oznámili, že Rakúsko pakt nepodpíše. Podľa nich dojednanie nepomáha riešiť krízu a ohrozuje rakúsku suverenitu vo veciach migračnej politiky a stiera rozdiely medzi legálnou a nelegálnou migráciou.

- Lídri bulharských vládnych strán sa 12. novembra zhodli na tom, že dokument ohrozuje národné záujmy.

- Česká vláda pakt odmietla 15. novembra. Podľa stanoviska, ktoré pripravilo ministerstvo zahraničia, vadí Česku na dokumente to, že sa do neho nedostali niektoré jeho priority, okrem iného jasné rozlíšenie medzi zákonnými a nelegálnymi migrantmi alebo označenie nelegálna migrácia za nežiaduce.

- Tiež poľská vláda 20. novembra v oficiálnom vyhlásení uviedla, že pakt nepodporí, pretože skôr zhorší migračnú krízu. V rovnaký deň oznámil zamietnutie paktu tiež izraelský premiér Benjamin Netanjahu, kvôli ochrane hraníc Izraela.

- O deň neskôr pakt odmietol tiež austrálsky premiér Scott Morrison, podľa ktorého je dokument v rozpore s prísnou migračnou politikou a ohrozil by bezpečnosť štátu.

- Deviatu krajinou, ktorá jasne pakt odmietla, sa stalo Slovensko, ktorej parlament schválil 29. novembra uznesenie vyjadrujúce nesúhlas. Po rozhodnutí parlamentu podal demisiu slovenský minister zahraničia Miroslav Lajčák, ktorý ju ale neskôr stiahol. V stredu 5. decembra pakt odmietla aj vláda.

- O pripravovanom pakte sa stále hlasnejšie debatuje aj v Nemecku, kde je proti Alternatíva pre Nemecko (AFD). Kritické hlasy sa ale ozývajú aj z vládnej CDU kancelárky Angely Merkel. Nemecký parlament 29. novembra schválil uznesenie na podporu paktu, ktoré navrhli vládne strany CDU / CSU a SPD. Zároveň zdôrazňuje, že pakt je nezáväzný, a požaduje spravodlivejšie rozdelenie utečencov.

- Pakt tiež narazil na odpor aj u jednej zo strán belgickej koaličnej vlády. Proti sa v posledných dňoch začali stavať nacionalisti z Novej flámskej aliancie (N-VA), zatiaľ čo liberálny premiér Charles Michel chce, aby sa Belgicku k dokumentu pripojila. Podľa belgických médií hrozí kvôli sporom o migračný pakt aj rozpad vlády.

- Taliansko a Švajčiarsko oznámili, že na rozhodnutie si počkajú až po vyjadrení svojich parlamentov.

- Estónska vláda nedávno oznámila, že pakt nakoniec predsa len podporí. V polovici mesiaca pritom estónska vláda rozhodla, že spornú dohodu nepodporí.

- Chorvátska prezidentka Kolinda Grabarová Kitarovićová povedala, že "Marakéšsku dohodu" nepodpíše, hoci chorvátska vláda je zatiaľ podľa všetkého ochotná tak urobiť.

Zdroj: noviny.sk/ČTK

Najnovšie na JOJ.SK

Prečítajte si tiež

TV Program

05:00 Noviny TV JOJ
05:50 Krimi
06:20 Noviny TV JOJ
05:05 Súdna sieň
06:20 Súdna sieň
07:20 NOVÁ ZÁHRADA
05:25 Súdna sieň
05:30 Prvé oddelenie
06:00 Mutanti
05:10 Sherm a jeho mikróby
05:25 Ferdo Mravec
06:00 Altair v Hviezdnom kráľovstve
05:10 Síla naděje
07:05 Trable dívčí kapely
08:45 Bohové Egypta