Jasno
-2°
Bratislava
Vincent
21.1.2022
Nový dokument o školstve neprináša nič nové, chýba kontinuita, tvrdí profesor Zelina
Zdielať na

Nový dokument o školstve neprináša nič nové, chýba kontinuita, tvrdí profesor Zelina

BRATISLAVA / Návrh priekopníckej reformy školstva, ktorý predložila ministerka školstva Martina Lubyová v stredu schválila vláda. Ide o Národný program rozvoja vzdelávania a výchovy s výhľadom na 10 rokov. V pláne je 105 zásadných zmien.

"Naším hlavným záverom je, že je potrebné posilniť inkluzívnosť," uviedla ministerka vnútra Martina Lubyová. Pri prezentácii Národného programu ministerka skloňovala slovo inkluzívnosť pomerne často.

Povedzme si teda, čo to vlastne v školstve znamená a aký je rozdiel medzi inklúziou a integráciou. "Integrácia znamenala, že postihnuté dieťa sa musel prispôsobiť škole. Inklúzia je, že škola sa musí prispôsobiť žiakovi. Napríklad škola je povinná postaviť bezbariérový priechod alebo škola musí zabezpečiť pre autistické dieťa špeciálneho pedagóga," povedal pedagóg a autor školských koncepcií Miron Zelina. 

Vysoká miera inkluzívnosti je typická pre fínsky model školstva. Práve preto sa ministerke školstva pozdáva. "Fínsky model je uznávaný. Tam nie sú špeciálne školy ani pre talentované deti. Všetky deti sa učia v hlavnom prúde," povedala Lubyová.

Miron Zelina si nemyslí, že by fínsky model inkluzívnosti mohol fungovať aj u nás. Podľa neho musíme rešpektovať, že máme napríklad silnú tradíciu špeciálneho školstva, vrátane školstva pre nadané deti. Na druhej strane máme aj veľa detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Uplatnenie novej reformy školstva v praxi má podľa Mirona Zelinu jeden zásadný problém. "To si vyžaduje mať iných učiteľov a iné podmienky v školstve ako takom. Už teraz nemáme učiteľov. Klesol počet záujemcov o pedagogické fakulty. Čím by som začal? Učiteľom a hneď potom by som išiel na obsah a metódy," uviedol Zelina. 

Nevidím v dokumente nič, čo by pohlo naším školstvom, tvrdí profesor Zelina

Ministerka školstva tvrdí, že jedným z hlavných bodov Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania je aj zlepšenie postavenia učiteľov. "Je tam veľký dôraz na postavenie učiteľa a samozrejme aj na ich platy," povedala Lubyová.

Treba ale povedať, že dokument "Učiace sa Slovensko", z ktorého Národný program vychádza, je od roku 1989 už štvrtým pokusom o zlepšenie slovenského školstva. Pri tvorbe predchádzajúcich troch školských reforiem bol aj profesor Miron Zelina. Čo nové podľa neho prináša štvrtý "zásadný" dokument o školstve. "Neprináša nič nového. Všetko, čo sa teraz navrhuje v rozličných oblastiach, už bolo pomenované aj v predchádzajúcich materiáloch, najmä v miléniu. Nevidím tam nič úplne nového, čo pohne naším školstvom," dodal Zelina. 

Dôvodom je podľa neho predovšetkým chýbajúca kontinuita. Nový minister totiž zvyčajne nepokračuje v reforme svojho predchodcu. Prichádza s vlastnou reformou. Národný program rozvoja a výchovy vzdelávania na 10 rokov tak považuje za nereálny. "Chýba kontinuita a politická vôľa vlády, aby sa tieto zmeny uskutočnili. Keď ministerka zobrala Čaplovičov program, zobrala vyhlásenie vlády a časť z Učiaceho sa Slovenska, tak to sú tri rozdielne koncepcie," uviedol Zelina. 

Tlačovú konferenciu ministerky Lubyovej sme vysielali NAŽIVO.

Súvisiace články

Najčítanejšie