Pred 70 rokmi zažila Bratislava ťažké spojenecké bombardovanie

BRATISLAVA, PRAHA / Pred 70 rokmi, 16. júla 1944, sa Bratislava prvýkrát stala terčom ťažkého náletu spojeneckých bombardérov. Pri útoku, ktorý bol vedený na strategicky významnú rafinériu Apollo, zomrelo viac ako 200 ľudí.

V roku 1895 udelila mestská rada Bratislavy súhlas na výstavbu rafinérie minerálnych olejov. Nová rafinéria dostala názov podľa boha z gréckej mytológie Apolóna. 

Ruská ropa

Fabrika zamestnávala od 350 do 500 robotníkov. Najskôr spracovávala ruskú ropu z Kaukazu a haličskú z Poľska, neskôr ropu rumunskú, gbelskú, texaskú a z rozličných nálezísk v bývalom ZSSR. Kapacita spracovania bola 30 tisíc ton ropy.

Apollo produkovala najmä petrol, ligroín (lakový benzín), benzíny, cerezín, sviečky, asfalt, ale aj umelý ľad (z chladičov parafínky) a rôzne tuky na mazanie. Výrobky sa vyvážali do Rakúska, Nemecka,  západoeurópskych krajín a dokonca do viacerých ázijských krajín a do Ameriky.

Nemecký koncern

Po prvej svetovej vojne zápasila s veľkými ťažkosťami v dôsledku odtrhnutia od hlavných spotrebiteľov a surovín. V dvadsiatych rokoch 20. storočia ju ovládol francúzsky kapitál. Zlúčením s Naftovými ložiskami v Hodoníne roku 1925 podstatne zvýšila svoj akciový kapitál až na 12 miliónov Kč.

V čase svojho najväčšieho rozkvetu vlastnila Apolka ropné polia, mala vlastné tankové lode, cisternový park, prečerpávacie zariadenie v bratislavskom prístave a sieť čerpacích staníc. Výrobné zariadenie rafinérie sa niekoľkokrát rekonštruovalo a modernizovalo, čím neustále rástla aj výrobná kapacita. Počas druhej svetovej vojny ju finančne ovládol nemecký koncern I.G. Farben.

Most Apollo

Necelý rok pred skončením druhej svetovej vojny 16. júna 1944 zničilo 80 percent rafinérie bombardovanie amerického letectva.

Letecké bombardovanie slovenského hlavného mesta začalo krátko po desiatej hodine dopoludnia. Počas približne pol hodiny trvajúcej akcie sa spojencom podarilo zničiť 80 percent rafinérie. Okrem Apolky však bolo bombami zasiahnutých aj niekoľko civilných objektov. Pamätná doska, ktorá miesto tragédie pripomína, hovorí v súvislosti s náletom o viac než dvoch stovkách mŕtvych.

Na mieste niekdajšej rafinérie je dnes cez Dunaj postavený most, ktorý na sedemdesiatročnú starú udalosť odkazuje svojím názvom: Apollo.

Výrobu čiastočne obnovila až v máji 1945, nikdy však nedosiahla predvojnovú úroveň. Roku 1946 bola rafinéria znárodnená a začlenila sa do národného podniku Slovenské rafinérie minerálnych olejov, premenovaného roku 1949 na národný podnik Slovnaft. V roku 1963 definitívne ukončila svoju činnosť.