Myslíte si, že máte zlého šéfa? Pod vedením tohto muža zomrelo 100 ľudí

Vedci z britskej Anglia Ruskin University sa zamerali na historické záznamy o Jeronimovi Corneliszovi, obchodnom pracovníkovi Holandskej východoindickej spoločnosti. Tá patrila medzi prvé veľké nadnárodné obchodné spoločnosti s akcionármi. Jej vznik v roku 1602 súvisel aj s rozvojom jednej z prvých búrz na svete v Amsterdame. Podľa štúdie publikovanej vo vedeckom časopise Asian Journal of Business Ethics vykazoval Cornelisz všetkých desať základných charakteristík, ktoré výskumníci spájajú s takzvanými firemnými psychopatmi. O výskume informoval denník The Independent.

Medzi znaky patrí využívanie osobného šarmu na získanie dôvery, obklopovanie sa lojálnymi ľuďmi, odstraňovanie konkurentov, vyvolávanie konfliktov či vytváranie atmosféry strachu. Takíto jednotlivci sa podľa vedcov usilujú získať moc, peniaze a kontrolu nad ostatnými, pričom sa často vyhýbajú zodpovednosti za vlastné zlyhania.

Po stroskotaní lode sa dostal k moci

Výskumníci analyzovali udalosti z roku 1629, keď loď Batavia stroskotala na útesoch pri pobreží Západnej Austrálie. Približne 200 preživších sa ocitlo na skupine izolovaných ostrovov. Cornelisz sa ako najvyššie postavený zástupca obchodnej spoločnosti medzi preživšími dostal do vedúcej pozície.

Podľa historických záznamov si začal rýchlo upevňovať moc. Členov rady nahrádzal vlastnými prívržencami, vyžadoval osobné prísahy vernosti a izoloval ľudí, ktorých považoval za hrozbu. Situácia postupne prerástla do násilia. Pod jeho vedením bolo zavraždených približne sto mužov, žien a detí. Niektoré ženy sa zároveň stali obeťami sexuálneho násilia.

Cornelisz vraždenie ospravedlňoval potrebou šetriť zásoby jedla a vody. Podľa vedcov však násilie zároveň slúžilo na odstránenie jeho skutočných či domnelých protivníkov.

Prečítajte si tiež

Šikana na pracovisku. Nie je to len pojem, ale bežná prax!

Rovnaké praktiky vidíme aj v dnešných firmách, tvrdí vedec

Autor štúdie Clive Boddy z Anglia Ruskin University upozornil, že Corneliszovo správanie sa výrazne podobá spôsobom, akými si niektorí toxickí manažéri upevňujú svoje postavenie aj v súčasnosti. „Pozoruhodné na tomto prípade je, že keď sme Cornelisza analyzovali pomocou moderného rámca na hodnotenie psychopatie v manažmente, vykazoval všetky hlavné charakteristiky spájané s firemnými psychopatmi,“ vysvetlil Boddy.

Podľa neho sa už v roku 1629 objavovali praktiky známe z dnešných problematických pracovísk. „Odstraňoval protivníkov, odmeňoval lojálnych ľudí, vytváral strach, manipuloval svojich nasledovníkov a usiloval sa o moc za každú cenu,“ opísal vedec.

Iný vodca dokázal ľudí zachrániť

Výskumníci upozornili aj na príbeh ďalšieho muža, ktorý sa po stroskotaní Batavie ocitol v podobne náročnej situácii. Wiebbe Hayes viedol skupinu preživších na inom ostrove, kam ich Cornelisz nechal premiestniť. Na rozdiel od neho sa Hayes sústredil na spoluprácu a zabezpečenie základných životných potrieb. Organizoval lov a jeho skupine sa podarilo nájsť sladkú vodu aj nové zdroje potravy. Preživší získavali vajcia morských vtákov, ryby a mäso z kengúr wallaby či tuleňov.

„Hayes budoval spoluprácu, objavoval nové zdroje a udržiaval ľudí pri živote. V podstate išlo o prirodzený experiment v oblasti vedenia ľudí,“ uviedol Boddy.

Podľa výskumníka tak dve skupiny vystavené podobným okolnostiam dosiahli úplne odlišné výsledky. Zatiaľ čo jedna dokázala prežiť vďaka spolupráci, druhá sa prepadla do násilia a zneužívania.

Čo môže tento prípad povedať o dnešných šéfoch?

Autori štúdie sa domnievajú, že príbeh Cornelisza ukazuje, ako sa ľudia motivovaní mocou, bohatstvom a osobným prospechom mohli presadzovať v obchodných spoločnostiach už v začiatkoch kapitalizmu. Zároveň upozorňujú, že podobné osobnostné črty vo vedení organizácií predstavujú riziko aj dnes.

Podľa vedcov sa môžu prejavovať šikanovaním na pracovisku, obťažovaním zamestnancov, zhoršovaním ich psychickej pohody či zvýšenou fluktuáciou. V krajnom prípade môže takéto vedenie prispieť aj k zlyhaniu celej organizácie.