Obce bojujú s nedostatkom financií. "My sa s touto vládou nedohodneme," hovorí predseda ZMOS Božik

Najskôr má prísť „bod nula“

Kaliňák označil súčasný systém samosprávy za funkčný, podľa neho však existuje značný priestor na jeho zlepšenie. Ministerstvo vnútra preto pripravuje sériu legislatívnych zmien, ktoré označuje ako akýsi „bod nula“ pred rozsiahlejšou modernizáciou.

Má ísť o úpravu viacerých zákonov, pri ktorých sa počas rokov ukázali problémy v praxi. Ministerstvo chce reagovať aj na zistenia Najvyššieho kontrolného úradu, Generálnej prokuratúry, ministerstva financií či samotných samospráv.

Súčasťou zmien majú byť napríklad novely zákonov o vojnových hroboch či verejných kultúrnych podujatiach. Kaliňák upozornil, že niektoré právne predpisy pochádzajú ešte zo začiatku 90. rokov a už nezodpovedajú dnešným podmienkam.

Väčšia reforma sa má pripravovať aj s výhľadom na nové programové obdobie eurofondov od roku 2028. Štát podľa Kaliňáka momentálne nemá dostatok vlastných zdrojov na rozsiahlu modernizáciu.

„Ja som povedal, že peniaze na modernizáciu samospráv v štátnom rozpočte nebudú,“ povedal Kaliňák.

Prečítajte si tiež

ZMOS súhlasí s predĺžením volebného obdobia samospráv na päť rokov

Malé obce by mali viac spolupracovať

Jednou z najvýraznejších tém pripravovaných zmien je postavenie malých obcí. Kaliňák upozornil, že z približne 2 900 slovenských miest a obcí má 2 661 menej ako 3 000 obyvateľov. Napriek veľkým rozdielom vo veľkosti však majú samosprávy rovnaký rozsah kompetencií.

Riešením podľa neho nemusí byť rušenie alebo administratívne spájanie obcí, ale výraznejšia medziobecná spolupráca. Jedným z nástrojov sú centrá zdieľaných služieb, v ktorých si viaceré samosprávy spoločne zabezpečujú napríklad účtovníkov, projektových manažérov alebo ďalších odborných pracovníkov.

Na Slovensku podľa Kaliňáka funguje 21 takýchto centier a jedno elokované pracovisko, pričom zastrešujú viac ako 700 samospráv. Pre ich rozšírenie do ďalších regiónov sa podľa neho počíta s možnosťou využiť približne 120 miliónov eur z budúcich eurofondov.

Takýto model podporuje aj ZMOS. Božik pripomenul skúsenosti z východného Slovenska, kde niektoré obce spolupracujú podobným spôsobom už desaťročia. Ako príklad uviedol okres Bardejov, kde centrum zabezpečuje služby približne 80 obciam.

ZMOS zároveň diskutuje o tom, či by spoločné zabezpečovanie niektorých služieb nemalo byť pre najmenšie obce povinné. Hranica zatiaľ nie je stanovená. Jednou z možností sú obce do 1 000 obyvateľov, druhou obce do 2 000 obyvateľov.

Nie všetky malé samosprávy sú s takouto predstavou stotožnené. Podľa Božika vznikla aj samostatná iniciatíva malých obcí, ktoré povinnú účasť v centrách zdieľaných služieb odmietajú. Väčšina samospráv, ktoré už tento systém využívajú, však podľa neho hodnotí spoluprácu pozitívne.

Prečítajte si tiež

Analýzy 24: Slovenské mestá a obce čelia možnému finančnému kolapsu

Kompetencie štátu a samospráv chcú nanovo prehodnotiť

Obaja diskutujúci sa zhodli aj na potrebe rozsiahleho auditu kompetencií. Jeho výsledkom by malo byť jasnejšie rozdelenie úloh medzi štát, mestá, obce a samosprávne kraje.

Božik upozornil napríklad na situáciu v školstve, kde rôzne druhy škôl zriaďujú obce, kraje aj štát. Podľa ZMOS by sa malo presne určiť, ktoré kompetencie má naďalej vykonávať štát a ktoré by mohli prejsť na samosprávy. Každý presun by však podľa neho musel sprevádzať aj primeraný presun financií.

Kaliňák pripomenul, že pri skoršej analýze kompetencií samospráv identifikovali okrem originálnych a prenesených kompetencií aj úlohy, pri ktorých nebolo jednoznačné, komu vlastne patria. Práve nový audit by mal podobné problémy odstrániť.

ZMOS žiada stabilnejší systém financovania

Za jeden z najväčších problémov označil Božik súčasný systém financovania miest a obcí. Tie sú podľa neho príliš závislé od jedného hlavného zdroja – podielu na výnose dane z príjmov fyzických osôb.

Pri zmenách daňového systému alebo konsolidačných opatreniach tak môžu samosprávy podľa ZMOS prísť o značnú časť očakávaných príjmov. Božik tvrdí, že mestá a obce sa navyše niekedy o opatreniach s vplyvom na ich rozpočty dozvedajú až dodatočne.

ZMOS preto navrhuje rozložiť financovanie medzi viacero daní. Jeho predstava počíta s podielom z výnosu dane z pridanej hodnoty, dane z príjmov fyzických osôb a dane z príjmov právnických osôb.

Božik v diskusii hovoril o modeli, podľa ktorého by samosprávy získavali 19-percentný podiel z týchto troch daní. Podľa jeho prepočtu by pri súčasných podmienkach namiesto približne 2,4 miliardy eur mohli dostať približne 3,9 miliardy eur.

Sám však pripustil, že vzhľadom na konsolidáciu verejných financií nie je podobná zmena v blízkom období realistická. „My sa s touto vládou nedohodneme,“ povedal Božik pri vysvetľovaní finančných možností štátu. Dodal však, že ZMOS chce mať dlhodobú víziu, ku ktorej by sa Slovensko mohlo postupne dopracovať.

Kaliňák potrebu zmien vo financovaní nespochybnil. „Zásadná reforma financovania bude musieť skôr či neskôr na Slovensku prísť,“ povedal.

Zároveň upozornil, že okamžitý prechod na model navrhovaný ZMOS by pre štátny rozpočet znamenal výpadok približne 1,5 miliardy eur. Aj preto podľa neho musí ísť o dlhodobejší proces previazaný s reformou kompetencií.

Prečítajte si tiež

Ministrovi financií sa konsolidácia vymkla spod kontroly, vyhlásil Krátky

Samosprávy chcú väčší vplyv pri zákonoch

ZMOS otvoril aj otázku takzvaného suspenzívneho veta. Reprezentatívne organizácie samospráv by podľa tejto predstavy mohli dočasne zastaviť zákon, ktorý má výrazný vplyv na mestá, obce či kraje, a vytvoriť priestor na ďalšiu diskusiu.

Nešlo by podľa Božika o definitívne právo zákon zablokovať. Parlament by veto mohol prelomiť podobne, ako dokáže opätovne schváliť zákon vrátený prezidentom.

Božik zároveň zdôraznil, že nejde o kategorickú požiadavku ZMOS. Za dôležitejšie považuje to, aby boli samosprávne združenia pri príprave legislatívy považované za skutočných partnerov a ich pripomienky nezostávali iba formálne vypočuté.

Kaliňák je voči takémuto právu opatrnejší. Obáva sa, že by reprezentatívne združenia samospráv získali nástroj politickej moci. Súčasný priestor na pripomienkovanie zákonov a účasť samospráv na tvorbe verejných politík považuje za potrebný, no podľa neho by sa malo dôsledne rozlišovať medzi participáciou na tvorbe politiky a priamou politickou mocou.

Otvoriť sa má aj otázka dlhovej brzdy

Diskusia sa dotkla aj dlhovej brzdy. ZMOS chce dosiahnuť, aby bolo jednoznačne stanovené, že samosprávy nebudú podliehať sankčným pásmam ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Božik argumentuje tým, že mestá, obce a samosprávne kraje už podliehajú prísnym pravidlám hospodárenia a nemôžu vytvoriť taký dlh, ktorý by zásadným spôsobom ohrozil verejné financie štátu.

Kaliňák sa priklonil k tomu, aby sa táto otázka definitívne vyriešila a samosprávy mali jasne stanovené pravidlá.

Najbližšie roky tak majú byť podľa predstaviteľov štátu aj samospráv obdobím prípravy. Do roku 2028 by sa mala upraviť zastaraná legislatíva, vyhodnotiť fungovanie centier zdieľaných služieb a pripraviť projekty, ktoré bude možné financovať z nového eurofondového obdobia. Rozsiahlejšia reforma financovania a kompetencií však bude podľa oboch strán úlohou na dlhšie obdobie.