Od „pána 363“ k sporu: Fico hlasoval za Žilinku, teraz si vymieňajú ostré odkazy

Keď Žilinka v roku 2020 kandidoval na generálneho prokurátora, hlasoval zaňho aj súčasný premiér a vtedajší opozičný poslanec Robert Fico a celý Smer. V nasledujúcich rokoch navyše Generálna prokuratúra prijala viacero rozhodnutí, ktoré sa bezprostredne týkali Fica či Roberta Kaliňáka.

Aktuálny spor: Fico žiada vysvetlenie, Žilinka odmieta politický tlak

Najnovšiu výmenu odkazov vyvolal prípad podozrení z podvodného vyplácania peňazí určených na prevádzku mobilných odberných miest počas pandémie COVID-19. Polícia v prípade obvinila bývalú zamestnankyňu ministerstva zdravotníctva A. K., ktorá mala podľa obvinenia pri faktúrach priraďovať skutočným prevádzkovateľom MOM účty iných fyzických osôb. Fico kritizoval najmä to, že obvinená bola na príkaz prokurátora po niekoľkých hodinách prepustená zo zadržania. Od generálneho prokurátora preto požaduje verejné vysvetlenie.

Žilinka na premiérove vyjadrenia reagoval videom. Odmietol Ficovo tvrdenie o „zvláštnych“ vzťahoch medzi vládou a generálnym prokurátorom a zdôraznil, že ich vzťahy zodpovedajú kompetenciám jeho funkcie. „Predseda vlády Slovenskej republiky ani nikto iný mi nebude diktovať, kedy sa mám vyjadriť a už vôbec nie, ako sa mám vyjadriť,“ odkázal Žilinka.

Za nevhodné označil aj premiérovo podsúvanie, že bol opozičným kandidátom na generálneho prokurátora. Pripomenul pritom výsledok hlasovania v parlamente. Žilinka zároveň zdôraznil, že predmetná trestná vec sa nachádza iba v počiatočnom štádiu prípravného konania, ktoré je neverejné.

„Nie sme povinní ani vás, ani nikoho iného informovať o krokoch a úkonoch, ktoré sme vykonali alebo mienime vykonať za účelom náležitého objasnenia veci,“ povedal. Zároveň vyslal smerom k premiérovi ešte jeden odkaz. „Nedovolím však, aby sa trestné veci, zvlášť v štádiu prípravného konania, ktoré nie je skončené, využívali či zneužívali na politické účely či napĺňanie politickej agendy či politických sľubov,“ vyhlásil.

Fico následne zareagoval ďalším vyhlásením. Žilinkovu odpoveď označil za nedostatočnú a trvá na tom, že okolnosti prepustenia obvinenej si vysvetlenie zaslúžia. „Je preto pochopiteľné, že očakávam nielen ja, ale aj občania Slovenskej republiky od generálneho prokurátora verejné vysvetlenie tohto škandalózneho postupu podriadeného prokurátora,“ uviedol Fico.

Premiér zároveň Žilinkovi vytkol, že sa podľa neho verejne vyjadruje k iným politicky citlivým témam, zatiaľ čo pri kauze MOM sa odvoláva na neverejnosť prípravného konania. „Prepustenie obvinenej z kauzy rozkrádania štátu na MOMkách na slobodu už počas zadržania je tak závažné, že si vyžaduje pri porovnaní s rokmi 2020 až 2023 riadne vysvetlenie a nie alibistické reči,“ odkázal premiér.

V roku 2020 za Žilinku hlasoval aj Fico

Súčasná otvorená konfrontácia kontrastuje so situáciou spred necelých šiestich rokov. Maroša Žilinku zvolil parlament za generálneho prokurátora 3. decembra 2020, teda počas vlády Igora Matoviča. Jeho kandidatúra však získala podporu naprieč vtedajšou koalíciou aj opozíciou. Zo 150 prítomných poslancov hlasovalo za Žilinku až 132. Proti bolo osem a sedem poslancov sa zdržalo.

+1 fotka

Hlasovanie (3.12.2020) za Maroša Žilinku ako kandidáta na generálneho prokurátora

Medzi hlasmi za boli aj všetci poslanci Smeru vrátane Roberta Fica, Ľuboša Blahu, Juraja Blanára, Ladislava Kamenického či Borisa Suska. Žilinku podporili aj Peter Pellegrini, Richard Raši, Denisa Saková, Matúš Šutaj Eštok či Erik Tomáš. Za hlasovali tiež Boris Kollár, Jozef Pročko, Marian Kotleba, Milan Mazurek, Filip a Štefan Kuffovci či Tomáš Taraba.

Práve preto dnes Žilinka odmieta Ficovu charakteristiku, že bol kandidátom opozície. „Bol som zvolený sto tridsiatimi dvoma hlasmi poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,“ pripomenul premiérovi.

„Pán 363“

V ďalších rokoch sa meno generálneho prokurátora spájalo predovšetkým s paragrafom 363 Trestného poriadku. Kritici mu pre jeho opakované využívanie v politicky citlivých kauzách začali hovoriť „pán 363“. Viaceré rozhodnutia Generálnej prokuratúry sa pritom týkali priamo predstaviteľov Smeru.

Jedným z prvých výrazných prípadov bola takzvaná poľovnícka chata. V novembri 2021 Žilinka oznámil, že obrazovo-zvukové záznamy zo stretnutí, na ktorých boli okrem iných Robert Fico, Robert Kaliňák, Miroslav Bödör, Marek Para či Pavol Gašpar, nemožno použiť ako dôkaz v žiadnom trestnom konaní.

Dôvodom podľa generálneho prokurátora bolo, že po zrušení pôvodného trestného stíhania krajským prokurátorom v Nitre boli záznamy získané nezákonne. „Obrazovo-zvukové záznamy vyhotovené v trestnej veci ‚poľovnícka chata‘, po zrušení trestného stíhania krajským prokurátorom v Nitre z dôvodu nezákonnosti, nie je možné použiť ako dôkaz v žiadnom konaní,“ uviedol vtedy Žilinka.

Prečítajte si tiež

Záznamy z chaty, na ktorej je Fico, nemôžu použiť v žiadnom trestnom konaní, rozhodol Žilinka

​Nahrávky pritom špeciálna prokuratúra zaradila aj do spisu v kauze Očistec a tvrdila, že dokumentujú snahy viacerých osôb ovplyvňovať vyšetrovanie závažných trestných káuz.

Žilinka vylúčil Lipšica z Ficovho prípadu

Ďalšie rozhodnutie prišlo v apríli 2022, keď bol Fico obvinený v rámci akcie Súmrak. Žilinka vtedy vylúčil špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica z konania a rozhodovania v Ficovom prípade pre pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Samotná vec však zostala na Úrade špeciálnej prokuratúry a prípadnú žiadosť o vydanie Fica na väzobné stíhanie mohol v mene generálneho prokurátora riešiť zástupca špeciálneho prokurátora.

Prečítajte si tiež

Maroš Žilinka vylúčil Lipšica z rozhodovania v obvinení Fica a Kaliňáka

Žilinka vtedy apeloval aj na politikov a médiá. „Dôrazne apelujem na politikov a médiá, aby boli pri svojich vyjadreniach a záveroch k trestnej veci bez znalosti spisu zdržanliví a aby rešpektovali prezumpciu neviny,“ uviedol.

Fico bol v tom čase spolu s ďalšími osobami stíhaný pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, zneužívanie právomoci verejného činiteľa a ohrozenie obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva. Obvinenie odmietal a označoval ho za politickú pomstu.

Fico a Kaliňák sami požiadali o paragraf 363

O niekoľko mesiacov neskôr sa Fico a Kaliňák obrátili priamo na Generálnu prokuratúru a žiadali využitie paragrafu 363 vo svojich prípadoch. Generálnej prokuratúre bol ich návrh doručený 15. júna 2022. V tom čase boli obaja obvinení v kauze Súmrak. „Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry o sťažnostiach uvádzaných osôb voči uzneseniu o vznesení obvinenia doposiaľ nerozhodol,“ informoval vtedy hovorca Generálnej prokuratúry Dalibor Skladan.

A o niekoľko mesiacov neskôr paragraf 363 skutočne prišiel na rad. Koncom novembra 2022 prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera zrušil obvinenia Roberta Fica a Roberta Kaliňáka zo založenia zločineckej skupiny a ohrozenia daňového tajomstva. Urobil tak práve na základe paragrafu 363. Kandera pritom konal na základe poverenia generálneho prokurátora Maroša Žilinku.

Vzťahy sa začali meniť

Súčasný spor preto pôsobí v ostrom kontraste s obdobím, keď predstavitelia Smeru využívanie paragrafu 363 obhajovali a sami žiadali jeho uplatnenie. Vzťahy medzi premiérom a generálnym prokurátorom sa začali viditeľne vyostrovať najmä v poslednom období.

Pred Vianocami 2025 Fico zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej ostro vystúpil proti prokurátorovi Generálnej prokuratúry Vasiľovi Špirkovi. „Ja bohužiaľ nemám pozície ako americký prezident odvolať prokurátora. Pýtam sa, čo takýto človek naďalej robí na generálnej prokuratúre. To je otázka na generálneho prokurátora,“ povedal Fico.

Žilinka premiérovo vystúpenie následne označil za útok na Generálnu prokuratúru ako celok. „A to považujem v demokratickom a právnom štáte za neakceptovateľné,“ reagoval. Napätie sa stupňovalo aj pri zmenách trestnej legislatívy. Žilinka ostro kritizoval obmedzenie využívania výpovedí spolupracujúcich obvinených, takzvaných kajúcnikov, ktoré presadzoval Smer.

​„Z hľadiska komplexného dokazovania nielen ekonomických trestných vecí, ale obzvlášť závažných trestných činov a kriminality aj násilného charakteru považujem tento návrh za nesmierne škodlivý. To, čo sa v poslednej dobe deje s legislatívnym procesom v Slovenskej republike, to je paródia,“ vyhlásil generálny prokurátor.

Spor o korupciu a právny štát

Ďalší konflikt prepukol vo februári 2026. Žilinka vtedy upozornil na výrazný pokles stíhania korupcie a tvrdil, že v roku 2025 nebol odhalený ani jeden korupčný trestný čin na najvyšších miestach štátu. Kritizoval tiež zmeny Trestného zákona a reorganizáciu Policajného zboru. O týchto otázkach predtým rokoval priamo s Ficom.

Prečítajte si tiež

Žilinka hovorí o katastrofe v boji proti korupcii. „Menej bicykla, viac práce,“ reaguje Kaliňák

Premiér následnú tlačovú konferenciu generálneho prokurátora označil za politickú. „Kladiem si otázku, komu a čomu mala dnešná politická tlačová konferencia, ktorá bola jednoliatym útokom na vládu a premiéra, slúžiť,“ reagoval Fico.

Nesúhlasil ani so stanoviskami Generálnej prokuratúry, ktoré mali byť súčasťou podkladov pre pripravovanú správu Európskej komisie o právnom štáte. Podľa Fica išlo o „politické konštatovania, ktoré poškodzujú Slovensko“. Premiér vtedy napriek sporom tvrdil, že má záujem na štandardných vzťahoch s generálnym prokurátorom a pripomenul, že sa s ním počas aktuálneho funkčného obdobia opakovane stretával.

„Nebudete mi diktovať“

O niekoľko mesiacov neskôr sa však spor posunul ešte ďalej. Pri aktuálnej kauze MOM už Žilinka verejne odmietol Ficove výzvy a zároveň premiérovi pripomenul, že ho do funkcie neposlala iba dnešná opozícia, ale široká väčšina parlamentu – vrátane samotného Fica.

Fico naopak tvrdí, že od generálneho prokurátora oprávnene očakáva vysvetlenie a jeho reakciu označuje za „alibistické reči“.

Od hlasovania v decembri 2020, keď Fico spolu s ďalšími 131 poslancami podporil Žilinku na čelo Generálnej prokuratúry, sa tak ich vzťah dostal do úplne inej fázy. Generálny prokurátor, ktorého rozhodnutia v minulosti zasiahli aj do trestných vecí Fica a Kaliňáka, dnes premiérovi verejne odkazuje, že si nenechá diktovať, kedy ani ako má hovoriť.