Žilinka podal návrh na Ústavný súd SR. Dôvodom je ustanovenie Trestného poriadku

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / BRATISLAVA – Generálny prokurátor Maroš Žilinka podal návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky na začatie konania o súlade ustanovenia Trestného poriadku s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi o ochrane ľudských práv.

Ako Žilinka informoval na sociálnej sieti, návrh sa týka ustanovenia § 119 ods. 6 Trestného poriadku, ktoré upravuje nepoužiteľnosť dôkazov získaných od spolupracujúcej osoby. Generálny prokurátor navrhuje preskúmať jeho súlad s článkom 1 ods. 1 a článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s článkami 2 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Súčasťou podania je aj návrh na pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia.

Voči čomu generálny prokurátor namieta?

Napadnuté ustanovenie § 119 ods. 6 Trestného poriadku sa týka pravidiel, za akých je možné v trestnom konaní použiť dôkazy získané od tzv. spolupracujúcej osoby, teda obvineného, ktorý vypovedá proti iným osobám v rámci trestného konania, mediálne označovaného ako "kajúcnik".

Zmena zákona upravuje postavenie takýchto dôkazov a stanovuje podmienky, za ktorých môžu byť považované za nepoužiteľné. Generálny prokurátor Maroš Žilinka má za to, že nové nastavenie týchto pravidiel si vyžaduje ústavné posúdenie, keďže sa môže dotýkať základných princípov právneho štátu a práva na súdnu ochranu.

Preto sa obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky so žiadosťou, aby preskúmal, či je napadnuté ustanovenie v súlade s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi o ochrane ľudských práv. Zároveň navrhol, aby súd do rozhodnutia vo veci samej pozastavil jeho účinnosť.

Spor o tzv. kajúcnikov

Napadnuté ustanovenie je súčasťou širších zmien trestnej legislatívy, ktoré parlament schválil v decembri v skrátenom legislatívnom konaní. Novela sa dotkla viacerých oblastí trestného práva a trestného konania, vrátane úprav týkajúcich sa inštitútu spolupracujúcich obvinených, tzv. kajúcnikov.

Vládna koalícia zmeny obhajovala potrebou sprísnenia pravidiel a zvýšenia kontroly nad výpoveďami spolupracujúcich obvinených. Predstavitelia vlády opakovane argumentovali tým, že v minulosti dochádzalo k selektívnym výpovediam kajúcnikov a k zneužívaniu tohto inštitútu. Minister obrany Robert Kaliňák v tejto súvislosti uviedol, že spolupracujúci obvinení mali povinnosť hovoriť pravdu a úplne, čo sa podľa neho v praxi nedodržiavalo.

Opozícia naopak varovala, že zmeny v oblasti kajúcnikov môžu oslabiť boj proti korupcii a organizovanému zločinu. Kritizovala aj rýchly spôsob prijatia novely a tvrdila, že úpravy môžu viesť k zníženiu zodpovednosti osôb zapojených do závažnej trestnej činnosti. Práve v tomto kontexte generálny prokurátor Maroš Žilinka avizoval, že po nadobudnutí účinnosti trestnej novely využije svoje ústavné oprávnenie a obráti sa na Ústavný súd SR.

Kaliňák nevie, čo by mohlo byť problematické

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) po stredajšom (14.1.) rokovaní vlády uviedol, že nevie, čo môže byť problematické z pohľadu ústavy. Podľa neho žiadajú, aby „kajúcnici hovorili pravdu.“

„Týmito opatreniami chceme zabrániť tomu, aby mohla byť v budúcnosti zneužívaná moc na ciele, nielen politické, kohokoľvek, koho si niekto vyberie a použije a nejakým spôsobom mu obmedzí základné ľudské práva. Práve na základe takýchto nevydarených a zneužívaných inštitútov, ako bol práve inštitút kajúcnikov. Čiže my len žiadame, aby hovorili pravdu, aby na tomto niečo protiústavné, tak sa poďme o tom baviť, ale nevidel som dôvody, pána generálneho prokurátora, takže mi to komentovať sa nedá hlbšie,“ povedal.

Reagoval aj na otázku redaktorky TV JOJ Lucie Stráňavovej, či v úprave nevidí konflikt záujmov, čo rázne odmietol.