Kaliňák reaguje na Žilinku: V novele Trestného zákona nevidí nič protiústavné

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) v utorok 30. decembra na tlačovej konferencii reagoval na rozhodnutie generálneho prokurátora Maroša Žilinku obrátiť sa na Ústavný súd SR v súvislosti s novelou Trestného zákona. Kaliňák spochybnil, že by novela mohla porušovať základné práva a odmietol argumenty kritikov, najmä v časti týkajúcej sa inštitútu spolupracujúcich obvinených, tzv. kajúcnikov.

„Sme demokratická, slobodná krajina, len neviem, kde by chcel na Ústavnom súde riešiť aké porušenie práv. Akože v čom by malo byť porušenie?“ uviedol Kaliňák. Podľa neho nie je zrejmé, ktoré konkrétne práva by mali byť novelou dotknuté, a preto nerozumie dôvodom, pre ktoré chce generálny prokurátor podať návrh na Ústavný súd.

Kajúcnici podľa Kaliňáka vypovedali selektívne

V reakcii na otázky novinárov týkajúce sa kajúcnikov Kaliňák zdôraznil, že povinnosť hovoriť pravdu a úplne je pri tomto inštitúte štandardným pravidlom. „Keď ste kajúcnikom, musíte povedať všetko o svojej trestnej činnosti. To sa na Slovensku nedialo,“ tvrdí minister obrany. Podľa neho spolupracujúci obvinení v minulosti vypovedali selektívne a zamlčiavali ďalšiu trestnú činnosť, ktorá neskôr vyšla najavo.

Kaliňák argumentoval aj zahraničnou praxou, konkrétne Spojenými štátmi. Podľa jeho slov by tam osoba, ktorá klame alebo zatajuje podstatné skutočnosti, už nebola považovaná za dôveryhodného svedka. „Ak je sám a žiadny iný dôkaz neexistuje, tak máte na niekom postaviť odsúdenie, pretože si to môže vymyslieť, musí byť dôveryhodný,“ povedal. Zároveň kritizoval prax z predchádzajúcich rokov, keď kajúcnik podľa neho nebol len svedkom, ale „aj kreatívcom trestného činu“.

Kritika prokurátorov

Slovenským prokurátorom Kaliňák vyčítal, že v niektorých prípadoch nestavali obžaloby na dôkazoch, ale výlučne na výpovediach spolupracujúcich obvinených. „Kajúcnik má slúžiť iba na výpoveď k páchateľovi toho trestného činu. Nemôže byť zároveň svedkom, že sa trestný čin stal a jediný, ktorý usvedčuje páchateľa,“ zdôraznil.

Na záver zopakoval, že v novele Trestného zákona nevidí problém z hľadiska ochrany práv. „Neviem, aké práva mohli byť porušené. Musí byť zrejmé za akýchkoľvek pochybností, že je to páchateľ. Je to utvrdenie, že nemôžete klamať. Sú to základné pravidlá, tak neviem, čo by chcel napadnúť,“ dodal.

Žilinka využije svoje ústavné oprávnenie

Generálny prokurátor Maroš Žilinka oznámil, že po nadobudnutí účinnosti trestnej novely 27. decembra 2025 využije svoje ústavné oprávnenie a obráti sa na Ústavný súd SR s návrhom na preskúmanie súladu právnych predpisov. Novelu parlament schválil v skrátenom legislatívnom konaní 11. decembra a 23. decembra ju podpísal prezident Peter Pellegrini.

Zákon zavádza viaceré zmeny vrátane opätovného pravidla „trikrát a dosť“ pri drobných krádežiach, rozšírenia trestného činu marenia volebnej kampane aj na konanie v súvislosti s cudzou mocou, ako aj úprav inštitútu spolupracujúcich obvinených. Práve tieto zmeny sú terčom ostrej kritiky opozície, ktorá tvrdí, že novela môže oslabiť boj proti korupcii a organizovanému zločinu.

Viac sa problematike venujeme v tomto článku.