Čo je tajomstvom šťastného života? Psychológ odhalil päť prekvapivých zistení

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

SVET / Byť šťastný neznamená cítiť sa neustále dobre. Podľa odborníkov môže spokojný život zahŕňať aj smútok, bolesť či náročné obdobia. Nórsky psychológ Joar Vittersø, ktorý sa výskumu šťastia venuje viac ako 40 rokov, vysvetlil päť prekvapivých poznatkov o tom, čo skutočne ovplyvňuje našu životnú spokojnosť.

Šťastný život neznamená život bez smútku

Mnohí ľudia si šťastie predstavujú ako stav, v ktorom prevládajú výlučne príjemné pocity. Podľa profesora sociálnej psychológie Joara Vittersøa z Arktickej univerzity v nórskom Tromsø je však takáto predstava zavádzajúca. V rozhovore pre americký portál Psychology Today vysvetlil, že spokojný život nemusí byť vždy príjemný. Keď sa ľudí výskumníci pýtajú, koľko smútku by si želali vo svojom ideálnom živote, len málokto odpovie, že vôbec žiadny. Väčšinou pripúšťajú približne jedno až päť percent. Negatívne emócie totiž majú svoj význam. Napríklad bolesť nás upozorňuje, že niečo nie je v poriadku a musíme reagovať. Aj hodnotné vzťahy či dosahovanie dôležitých cieľov si vyžadujú úsilie a prinášajú náročné chvíle.

Naše hodnoty sa menia podľa situácie

Druhým prekvapivým poznatkom je, že hodnoty, ktoré považujeme za najdôležitejšie, nemusia mať v každej situácii rovnakú prioritu. Podľa psychológa má človek množstvo hodnôt, no nedokáže sa na všetky sústrediť súčasne. Preto ich priebežne usporadúva podľa toho, čo si práve vyžaduje jeho pozornosť. Ak napríklad začne plakať dieťa alebo sa spustí požiarny alarm, naše priority sa môžu zmeniť v priebehu okamihu. Vittersø zdôrazňuje, že nejde nevyhnutne o rozpor. Niektoré hodnoty, najmä morálne, nás vedú k správnemu konaniu aj vtedy, keď nám neprináša okamžitú radosť.

O svojej životnej spokojnosti rozhodujeme prekvapivo rýchlo

Vybrať si oblečenie alebo sa rozhodnúť medzi dvoma výrobkami môže byť niekedy zdĺhavé. Keď sa nás však niekto opýta, ako sme spokojní so svojím životom, väčšina ľudí dokáže odpovedať v priebehu niekoľkých sekúnd. Psychológa prekvapuje, že napriek zložitosti ľudského života vieme takmer okamžite vytvoriť jeho celkové hodnotenie. Domnieva sa, že táto schopnosť môže súvisieť s evolúciou. Rýchle posudzovanie toho, či je situácia dobrá alebo zlá, bolo totiž dôležité aj pre prežitie. Takéto spontánne hodnotenie však nemusí zachytiť všetko, čo robí náš život hodnotným.

Chceme byť dobrými ľuďmi, ale spokojnosť hodnotíme inak

Ďalšie zistenie odhaľuje zaujímavý rozdiel medzi tým, čo ľudia považujú za dôležité, a tým, čo ovplyvňuje ich pocit spokojnosti. Vittersø uviedol, že v najmenej 15 výskumných vzorkách položil účastníkom otázku, či je pre nich dôležitejšie byť morálne dobrým človekom alebo byť spokojný so svojím životom. Až 80 až 90 percent respondentov uprednostnilo morálne hodnoty. Keď však vedci porovnávali predstavy ľudí o ich ideálnom správaní so skutočnosťou, zistili, že rozdiel medzi nimi sa do celkovej životnej spokojnosti premieta len veľmi slabo. Naopak, rozdiel medzi tým, ako príjemne by sa ľudia chceli cítiť a ako sa skutočne cítia, má podľa psychológa výraznejší vplyv. Jedným z možných vysvetlení je, že životnú spokojnosť hodnotíme skôr intuitívne, zatiaľ čo morálne správanie si vyžaduje vedomé uvažovanie o tom, čo je správne.

Šťastie sa nedá jednoducho zmerať dotazníkom

Posledný poznatok upozorňuje na hranice samotného výskumu šťastia. Odborníci rozlišujú medzi dvoma stránkami dobrého života. Prvou je hedonická stránka, ktorá zahŕňa radosť, potešenie a príjemné pocity. Druhou je eudaimonická stránka, ktorá súvisí s osobným rastom, rozvíjaním schopností a zmysluplným životom. Zatiaľ čo príjemné pocity možno pomocou dotazníkov pomerne jednoducho zisťovať, osobný rozvoj a napĺňanie vlastného potenciálu sa merajú podstatne ťažšie. Podľa Vittersøa však na pochopenie dobrého života potrebujeme obe stránky.

Prečo nás predstava dokonalého šťastia môže sklamať?

Psychológ upozorňuje aj na to, že ľudia si niekedy vytvárajú nereálne predstavy o šťastí ako o mimoriadne intenzívnom a výnimočnom pocite. Takéto očakávania však môžu viesť k sklamaniu. Žiadna emócia totiž netrvá večne a život prirodzene prináša príjemné aj nepríjemné obdobia. Vittersø preto ponúka jednoduchšie chápanie životnej pohody: dôležité je mať rád svoj život. Nielen pre radosti, ktoré prináša, ale aj pre možnosti učiť sa, rozvíjať sa a stať sa lepším človekom.