Odpad v rómskych osadách sa hromadí aj po odstránení skládok. ZMOS chce zmenu systému

Problematika odpadu v marginalizovaných rómskych komunitách sa podľa ZMOS nedá dlhodobo riešiť iba likvidáciou nelegálnych skládok. Mestá a obce ich totiž odstránia za verejné peniaze, no pokiaľ sa v lokalite nič ďalšie nezmení, problém môže vzniknúť opäť.

Združenie preto upozorňuje, že samotné vyčistenie územia musí sprevádzať dostupná zberová infraštruktúra, dostatočne častý vývoz odpadu, monitoring lokalít a práca s domácnosťami. „Ak obec za verejné peniaze skládku odstráni a o niekoľko mesiacov rieši ten istý problém znova, nemôžeme hovoriť o funkčnom systéme. Potrebujeme prestať financovať iba následky a začať financovať aj prevenciu a dlhodobé riešenia,“ uviedol predseda ZMOS Jozef Božik.

Prečítajte si tiež

Miestne občianske poriadkové služby budú pokračovať. Projekt má dostať ďalšie milióny eur

Samosprávy evidujú vysoké nedoplatky

Problém má aj výraznú finančnú stránku. Samosprávy musia zabezpečovať odvoz a spracovanie komunálneho odpadu bez ohľadu na to, či sa im podarí vybrať všetky poplatky. Krompachy podľa ZMOS evidujú pohľadávky za komunálny odpad vo výške približne 853-tisíc eur. V Trebišove predstavujú celkové pohľadávky podľa údajov prezentovaných na rokovaní 3,6 milióna eur, pričom približne dva milióny eur pripadajú na prostredie marginalizovaných rómskych komunít.

„Pri takomto objeme pohľadávok už nejde o jednotlivé nedoplatky, ale o problém, ktorý priamo ovplyvňuje fungovanie odpadového hospodárstva,“ upozornil primátor Krompách Dárius Dubiňák. Podľa neho je potrebné vytvoriť sociálne citlivý, no zároveň ekonomicky udržateľný systém, ktorý nebude celú finančnú záťaž prenášať na samosprávy.

Zástupca primátora Trebišova Peter Duč upozornil, že samotné vymáhanie dlhov problém nevyrieši. Mesto sa podľa neho snaží ľudí zo sociálne slabšieho prostredia zamestnávať v mestských štruktúrach a motivovať ich aj prostredníctvom bývania k splácaniu starších záväzkov a nevytváraniu nových.

Prečítajte si tiež

Historický moment na Slovensku: Manželia si odkúpili prvý pozemok v najväčšej rómskej osade

Do riešenia chcú zapojiť ľudí priamo z komunít

Práve sociálne vylúčenie, chudoba či nedostatočne fungujúca infraštruktúra môžu vytvárať podmienky, v ktorých sa problém s odpadom opakovane reprodukuje. ZMOS preto riešenie nestavia iba na odstraňovaní skládok či vymáhaní nedoplatkov, ale aj na dlhodobej práci priamo v lokalitách.

Jednou z možností je zamestnávanie miestnych obyvateľov prostredníctvom sociálnych podnikov, rozvojových tímov či miestnych občianskych a preventívnych služieb. Pomáhať by mohli s údržbou verejných priestranstiev, zberných miest, kontrolou problémových lokalít aj komunikáciou s domácnosťami. „Kontajner ani jednorazové vyčistenie územia samy osebe problém nevyriešia. Potrebujeme ľudí, ktorí v lokalite pracujú pravidelne, poznajú prostredie a dokážu okamžite reagovať,“ uviedla starostka Betlanoviec Slávka Kremnická.

Podobný model navrhuje aj Trebišov. Duč si vie predstaviť osobitnú službu v oblasti odpadového hospodárstva, ktorá by na niekoľko rokov zamestnala priamo ľudí z marginalizovaných komunít. Tí by kontrolovali vznik nových skládok a podieľali sa na ich odstraňovaní.

Prečítajte si tiež

Opozícia kritizuje rómskeho splnomocnenca. Hovorí o „ryžovaní za štátne“

Časť sociálnych dávok by mohla smerovať na odpad

Na rokovaní ZMOS so splnomocnencom vlády pre rómske komunity Alexandrom Daškom sa diskutovalo aj o možnosti upraviť takzvaný inštitút osobitného príjemcu. Časť sociálnych dávok by v takom prípade mohla byť účelovo viazaná na úhradu poplatkov za odpad. Nejde zatiaľ o schválené opatrenie. Podľa Daška by prípadná zmena musela byť nastavená uvážlivo. Cieľom má byť vyriešenie existujúcich problémov a zároveň zabránenie vzniku ďalších dlhov.

„Treba začať od nuly, odstrániť odpad a nastaviť systém tak, aby nevznikali dlžoby,“ zdôraznil splnomocnenec. Takéto opatrenie by bolo súčasťou širšieho riešenia. ZMOS zároveň požaduje, aby sa prihliadalo na rozdielne podmienky jednotlivých obcí a komunít. Podľa Daška totiž nemožno rovnaký model automaticky použiť všade.

Peniaze by mohli hľadať aj v eurofondoch

ZMOS chce zároveň obnoviť finančnú podporu na odstraňovanie nelegálnych skládok. Odkazuje pritom na program z roku 2015, keď bolo na tento účel vyčlenených desať miliónov eur a podporu získalo 219 samospráv. Jednou z možností je podľa predstaviteľov združenia hľadať peniaze pri revízii a presune nevyčerpaných eurofondových zdrojov. Božik však upozornil, že konkrétny objem peňazí zatiaľ nie je známy a téma bude predmetom ďalších rokovaní s vládou.

Prečítajte si tiež

Rómsky jazyk prekonáva hranice štátov a zachováva bohatú históriu

Nová pomoc by podľa ZMOS nemala financovať iba samotné odstránenie skládok. Peniaze by mali smerovať aj na opatrenia, ktoré zabránia tomu, aby na rovnakom mieste vznikli znova. Samosprávy navyše čaká ďalšia zmena. Od 1. januára 2027 má začať platiť povinnosť mechanicko-biologickej úpravy komunálneho odpadu, čo môže zvýšiť náklady najmä v lokalitách s veľkým množstvom zmesového odpadu a nízkou mierou triedenia.

„Cieľom nie je iba pomenovať problém. Potrebujeme dohodu štátu, samospráv a ďalších partnerov na riešení, ktoré spojí financovanie, infraštruktúru, prevenciu, prácu v komunitách a zodpovednosť všetkých zúčastnených,“ uzavrel Božik.