Rokovanie vlády po letnej prestávke: Schválila 19 bodov. Opozícia nešetrí kritikou

Stredajšie zasadnutie bolo prvým rokovaním vlády po letnej prestávke. Podľa oficiálneho programu kabinet schválil väčšinu predložených riadnych materiálov. Dva body boli z rokovania vypustené a jeden prešiel s pripomienkou.

Ministri napokon nerokovali o návrhu ústavného zákona, ktorý mal zaviesť možnosť odvolať Národnú radu SR ľudovým hlasovaním ešte pred skončením jej volebného obdobia. Spolu s ním z programu vypadli aj súvisiace legislatívne zmeny.

+9 fotiek

Vláda sa po letnej prestávke vrátila k rokovaciemu stolu

Zmeny čakajú justíciu

Výraznú časť rokovania tvorili návrhy z dielne ministerstva spravodlivosti. Vláda odobrila zmenu systému ochrany pred prieťahmi v súdnych konaniach. Sťažnosti by sa po novom mali najskôr riešiť na všeobecných alebo správnych súdoch a až následne na Ústavnom súde SR. Rezort argumentuje tým, že sťažnosti týkajúce sa prieťahov tvoria až 30 percent agendy Ústavného súdu. Zmena by mala platiť od januára 2027.

Kabinet zároveň schválil návrh na opätovné zavedenie justičných čakateľov. Tí by mali absolvovať systematickú odbornú prípravu zakončenú justičnou skúškou. Zmeniť sa má aj obsadzovanie voľných sudcovských miest na okresných súdoch – prednostne by ich mali obsadzovať práve justiční čakatelia. Až v prípade, že by takýto kandidát nebol k dispozícii, nasledovalo by otvorené výberové konanie.

Vláda schválila aj legislatívne zmeny týkajúce sa falšovaných liekov a zdravotníckych pomôcok. Falšovanie alebo pozmeňovanie ich sprievodnej dokumentácie by malo byť po novom trestné. Za niektoré skutky by mohol páchateľ dostať trest odňatia slobody až na päť rokov.

Plán obnovy: Štyri úlohy nie sú splnené

Ministri sa zaoberali aj stavom plnenia plánu obnovy. Správa, ktorú vláda schválila, ukazuje, že štyri úlohy neboli splnené v stanovenom termíne a ďalších 12 bolo splnených iba čiastočne.

Medzi nesplnenými úlohami je napríklad vyčíslenie a určenie spôsobu dofinancovania výstavby koncových nemocníc nad rámec peňazí z plánu obnovy. Meškanie eviduje aj rezort dopravy pri obstaraní 650 intermodálnych prepravných jednotiek či rezort informatizácie pri niektorých častiach digitalizácie štátnej správy.

Čas pritom tlačí. Poslednú, deviatu žiadosť o platbu Slovensko predložilo Európskej komisii 31. júla. Po auguste 2026 už podľa predloženého materiálu nebude možné vykonávať ďalšie aktivity smerujúce k splneniu míľnikov a cieľov plánu obnovy.

Milióny pre chovateľov, letecké dni aj inteligentná doprava

Kabinet schválil aj pomoc pre sektory mlieka a bravčového mäsa po problémoch spôsobených výskytom slintačky a krívačky. Európska únia poskytne Slovensku na tento účel najviac 2,09 milióna eur, čo predstavuje 60 percent výdavkov. Zvyšok má byť financovaný zo štátneho rozpočtu.

Zelenú dostal aj organizačný návrh medzinárodných leteckých dní IMAD 2026, ktoré sa uskutočnia 5. a 6. septembra na letisku v Piešťanoch. Návštevníci majú vidieť letové a pozemné ukážky či prezentáciu vojenskej techniky. Vláda vzala na vedomie aj informáciu o plnení dlhodobého plánu inteligentnej mobility. Jeho cieľom je okrem iného zvýšiť bezpečnosť a plynulosť dopravy, podporiť digitalizáciu či znižovať negatívne vplyvy dopravy na životné prostredie.

Schválená bola tiež Koncepcia činnosti Centra právnej pomoci na roky 2026 až 2028. Centrum do konca apríla tohto roka evidovalo viac ako 42-tisíc dopytov po právnej pomoci, pričom väčšina sa týkala oddlženia. Kabinet odobril aj úpravu pravidiel súvisiacich s európskym nariadením proti globálnemu odlesňovaniu. Agrorezort tvrdí, že návrh neprináša nové povinnosti nad rámec pravidiel EÚ. 

Kritika opozície

Opozičné strany sa však po zasadnutí sústredili aj na témy, ktorými sa vláda nezaoberala. SaS kritizovala, že kabinet neriešil budúcnosť projektu nového jadrového zdroja ani pripravované vysporiadanie podielu českej spoločnosti ČEZ v Jadrovej energetickej spoločnosti Slovenska (JESS).

Prečítajte si tiež

Fico pritvrdil voči Sakovej: Ak bude „torpédovať“ jadrový projekt, využije svoje právomoci

Poslanec SaS Karol Galek podľa dodaných podkladov tvrdí, že v prípade predaja akcií ČEZ si projekt vyžiada ďalšie približne 300 miliónov eur. Strana chce preto iniciovať mimoriadne zasadnutie príslušného parlamentného výboru.

Kritikou nešetrilo ani opozičné Progresívne Slovensko. Jeho predseda Michal Šimečka vláde vyčítal, že sa po návrate z letnej prestávky nezaoberala podľa neho skutočnými problémami Slovákov. Kritizoval tiež, že predstavitelia vlády sa po rokovaní nepostavili pred novinárov a nezodpovedali ich otázky.

Na programe nebola ani kauza cestných systémov, ktorá v uplynulých dňoch vyvolala otázky v súvislosti s ich pôvodom a bezpečnostnými rizikami.

Prečítajte si tiež

Do kamier sa dalo nabúrať na diaľku. NBÚ radary označil za vážnu kybernetickú hrozbu