Horúce leto ničí paradajky: Slovenskí pestovatelia hlásia až 30-percentný prepad úrody

Letné horúčavy, ktoré sa v posledných rokoch stávajú normou, majú už aj na Slovensku hmatateľný dopad na poľnohospodárstvo. Domáca produkcia paradajok je vážne ohrozená, keďže pestovatelia hlásia pokles úrody až o 30 percent. Napriek tomu, že pestovanie prebieha v kontrolovaných skleníkoch, vysoké teploty predstavujú pre rastliny novú a nečakanú hrozbu, ktorá sa prejavuje nielen menším množstvom plodov, ale aj ich zhoršenou kvalitou a v konečnom dôsledku vyššími cenami pre spotrebiteľov.

Správa z polovice augusta od Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska (ZZZS) potvrdzuje, že extrémne horúčavy si vyberajú svoju daň. Predseda zväzu, Peter Zubaľ, informoval o poklese produkcie slovenských paradajok o 20 až 30 percent. To sa v konečnom dôsledku prejaví nielen menšou ponukou, ale aj vyššími cenami pre slovenských spotrebiteľov.

Skleníkový paradox

Paradoxne, problémom nie je nedostatok vody, hoci ide o skleníkové pestovanie. Rastliny v kontrolovanom prostredí čoraz horšie zvládajú dlhé obdobia vysokých teplôt, ktoré skleníky nedokážu úplne eliminovať. Ako vysvetľuje pestovateľ Zsolt Bindics, mimoriadne náročné sú najmä obdobia, keď vysoké teploty pretrvávajú nielen cez deň, ale aj v noci. „Rastlina pri dlhodobom tepelnom strese mení svoje fyziologické správanie – obmedzuje generatívny rast a tvorbu plodov a väčšiu časť energie smeruje na zachovanie svojich základných životných funkcií,“ spresnil Bindics.

Horúčavy komplikujú tiež tvorbu kvetov, dozrievanie plodov a najmä opeľovanie. Na to upozorňuje dlhoročný pestovateľ Branislav Oremus: „Opeľovanie zabezpečujú čmeliaky, ktorých aktivita je počas extrémnych horúčav výrazne nižšia. Zabezpečenie dostatočného opelenia skleníka si preto vyžaduje dodatočné náklady.“

Prečítajte si tiež

Horúčavy, sucho aj požiare. Únia miest vyzýva štát na riešenie klimatickej krízy

​Trh pod tlakom

Dôsledky extrémnych teplôt sú už viditeľné aj na trhu. Domácich paradajok je menej a ich ceny stúpajú. Pestovatelia však zdôrazňujú, že zdražovanie nemôže jednoducho kopírovať prepad produkcie. Príliš vysoká cena by totiž narazila na hranicu, ktorú sú slovenskí spotrebitelia ešte ochotní zaplatiť.

Situáciu ďalej komplikuje samotná konštrukcia slovenských skleníkov. Tie boli po desaťročia budované s primárnym cieľom zabezpečiť rastlinám dostatok tepla a predĺžiť pestovateľskú sezónu. S narastajúcou frekvenciou extrémnych horúčav však pestovatelia čelia opačnému problému, ako skleníky účinne ochladzovať. „Účinné chladiace technológie predstavujú vysoké investičné aj energetické náklady. Pri súčasnej ekonomike pestovania a absencii dlhodobých obchodných dohôd je návratnosť takýchto investícií pre pestovateľov problematická,“ doplnil Peter Kelemen z farmy Beri (Ovozela).

Nová výzva pre poľnohospodárstvo

Skúsenosť tohto leta jasne ukazuje, že diskusia o klimatickej zmene v poľnohospodárstve sa nemôže obmedzovať iba na sucho a nedostatok zrážok, ako zdôrazňuje Jana Gnojčáková zo ZZZS. Pri kompenzácii dôsledkov sucha je podľa nej nevyhnutné myslieť aj na kompenzáciu dosahov horúčav pre špeciálnu rastlinnú výrobu. „Špeciálna rastlinná výroba čelí vlastným klimatickým rizikám. V prípade skleníkov nejde primárne o nedostatok vody, ale o rastúcu intenzitu a dĺžku extrémnych teplôt, na ktoré nie sme ako sektor pripravení,“ spresnila Gnojčáková.

Tento nový problém prichádza v období, keď slovenskí zeleninári už zápasia s tlakom cien, lacnejším dovozom, rastúcimi logistickými a obalovými nákladmi, ako aj novými administratívnymi a legislatívnymi povinnosťami. „Ak má Slovensko zachovať domácu produkciu zeleniny za prijateľné ceny pre spotrebiteľov aj v nasledujúcich rokoch, bude potrebné vytvoriť podmienky na podporu špeciálnej rastlinnej výroby, ako aj investícií do technológií, ktoré pomôžu pestovateľom zvládať nové klimatické podmienky,“ dodala Gnojčáková.