Človek mieni, kríza mení. Ako sa zmenila Európa?

BRUSEL/BRATISLAVA / Kým Brusel pomáhal prežiť veľkým hráčom na trhu, malé podniky krachovali. Výsledkom boli státisíce nezamestnaných a nedôvera ľudí voči Európskej únii. Kríza s odstupom času ukázala, že nie všetky členské krajiny sú aj naďalej ochotné ťahať za rovnaký, bruselský koniec. Europoslanci si teraz sypú popol na hlavu.

Drastická zmena

"Európa sa bude vyvíjať ako Európa nejakých rôznych integračných skupín s viac a menej integrovanými krajinami," myslí si Radovan Geist z Euroactiv. So štrajkom odštartovala Veľká Británia. Tá žiada od Bruselu väčšiu suverenitu a stavia sa proti centrálnemu riadeniu. Ten má prirodzené obavy, že by so sebou mohla stiahnuť ďalšie krajiny.

"Európa sa drasticky zmenila. Únia nebola pripravená na takúto krízu a to je dôvod, prečo v krajinách vznikajú pochybnosti o jej fungovaní," hovorí s hlavou v smútku rakúsky europoslanec Heinz K. Becker.

Banky zodpovedné samy za seba

"Keby sme podporili malých podnikateľov...Ale tu nastala práve opačná tendencia a malí podnikatelia zanikali," sype si popol na hlavu aj slovenská europoslankyňa Anna Záborská.

Ako príklad spoločnej spolupráce členských krajín Európskej únie uviedol tzv. bankovú úniu podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič."Je to bezprecedentný nástroj, ako po prvý krát v histórii Európy budú banky zodpovedné samy za seba."