5°
Bratislava
Vedci objavili látku, ktorá môže konkurovať Ozempicu. V pokusoch znížila chuť do jedla až o polovicu
Vedci objavili látku, ktorá môže konkurovať Ozempicu. V pokusoch znížila chuť do jedla až o polovicu
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
STANFORD / Vedci zo Stanfordovej univerzity objavili pomocou umelej inteligencie prirodzene sa vyskytujúcu molekulu, ktorá by v budúcnosti mohla priniesť nový spôsob liečby obezity. V pokusoch na zvieratách dokázala výrazne potlačiť chuť do jedla a podporiť úbytok telesného tuku. Výskumníci navyše predpokladajú, že by mohla mať menej nežiaducich účinkov než súčasné lieky na chudnutie. Jej účinnosť a bezpečnosť u ľudí však zatiaľ nie sú potvrdené.
Archívne video
Archív (28.06.2026): CHUDNUTIE ZA KAŽDÚ CENU?
Vedci zo Stanford Medicine identifikovali molekulu s názvom BRP, ktorá by mohla predstavovať alternatívu k semaglutidu, účinnej látke známeho lieku Ozempic. Na rozdiel od neho však BRP pôsobí odlišným spôsobom, uvádza portál Science Daily.
Semaglutid napodobňuje účinky hormónu GLP-1, ktorý pomáha regulovať hladinu cukru v krvi a ovplyvňuje pocit hladu a sýtosti. Receptory, na ktoré pôsobí, sa nachádzajú nielen v mozgu, ale aj v črevách, pankrease a ďalších tkanivách. Práve preto môže liek vyvolávať aj nežiaduce účinky, napríklad nevoľnosť či zápchu.
Molekula BRP podľa výskumníkov pôsobí cielenejšie, predovšetkým v oblasti mozgu nazývanej hypotalamus, ktorá riadi chuť do jedla, metabolizmus a ďalšie dôležité telesné procesy. „Receptory, na ktoré pôsobí semaglutid, sa nachádzajú v mozgu, ale aj v črevách, pankrease a ďalších tkanivách. Preto má Ozempic rozsiahle účinky vrátane spomalenia pohybu potravy tráviacim traktom a znižovania hladiny cukru v krvi. Naopak, BRP zrejme pôsobí špecificky v hypotalame, ktorý riadi chuť do jedla a metabolizmus,“ vysvetlila docentka patológie Katrin Svenssonová.
Umelá inteligencia pomohla preskúmať tisíce možností
Objavenie novej molekuly umožnil počítačový algoritmus s názvom Peptide Predictor. Vedci ho vyvinuli na vyhľadávanie drobných bielkovinových fragmentov, ktoré by mohli ovplyvňovať fungovanie organizmu. Algoritmus analyzoval približne 20-tisíc ľudských génov a hľadal miesta, kde môžu enzýmy rozdeľovať väčšie bielkoviny na menšie časti.
Výskumníci tak postupne zúžili výber na 373 väčších bielkovinových prekurzorov, z ktorých podľa predpovedí algoritmu mohlo vzniknúť 2 683 rôznych peptidov. Následne v laboratóriu testovali stovku vybraných látok na nervových bunkách.
Najväčšiu pozornosť vzbudil dovtedy neznámy peptid pozostávajúci len z 12 aminokyselín. Aktivitu nervových buniek zvýšil až desaťnásobne v porovnaní s kontrolnou skupinou. Vedci ho pomenovali BRP.
Zvieratá po podaní látky zjedli až o polovicu menej
Výskumníci následne skúmali účinky molekuly na myšiach a miniprasiatkach. Látku im podali injekčne do svalu ešte pred kŕmením. Výsledky boli podľa vedcov mimoriadne sľubné. Počas nasledujúcej hodiny zvieratá skonzumovali až o 50 percent menej potravy, než sa očakávalo.
Vedci potom sledovali aj dlhodobejšie účinky na telesnú hmotnosť. Obéznym myšiam podávali BRP každý deň počas dvoch týždňov. Na konci experimentu myši, ktoré dostávali novú molekulu, schudli v priemere tri gramy. Zvieratá z kontrolnej skupiny naopak približne tri gramy pribrali.
Pozoruhodné bolo aj to, že takmer celý úbytok hmotnosti u liečených myší predstavoval telesný tuk, nie svalová hmota. Zachovanie svalov je pritom pri liečbe obezity dôležité pre pohyblivosť, silu a zdravý metabolizmus. U zvierat sa zároveň zlepšila tolerancia glukózy a reakcia organizmu na inzulín.
Mohla by mať menej nežiaducich účinkov
Jednou z najväčších výhod novej molekuly by mohol byť jej odlišný mechanizmus účinku. Vedci počas experimentov sledovali pohybovú aktivitu zvierat, príjem vody, správanie súvisiace s úzkosťou aj vylučovanie stolice. V porovnaní s kontrolnými skupinami nezaznamenali významné rozdiely v týchto ukazovateľoch.
Zaujímavé bolo najmä to, že BRP neovplyvnila množstvo vylučovanej stolice. Zápcha totiž patrí medzi známe vedľajšie účinky liekov, ako je Ozempic. Vedci však upozorňujú, že výsledky pokusov na zvieratách ešte neznamenajú, že by sa podobné účinky potvrdili aj u ľudí. Platí to najmä pri nevoľnosti a ďalších tráviacich ťažkostiach.
Kedy by sa mohla nová liečba dostať k pacientom?
Hoci prvé výsledky vyzerajú nádejne, výskum BRP je stále v počiatočnom štádiu. Vedci musia zistiť, na ktoré konkrétne receptory molekula pôsobí a ako dlho jej účinok v organizme pretrváva. Peptidy sa totiž môžu pomerne rýchlo rozkladať, čo by mohlo znamenať potrebu častejšieho podávania injekcií.
Výskumný tím preto skúma aj možnosti predĺženia jej účinku. Ďalším zásadným krokom budú klinické skúšania na ľuďoch, ktoré majú preveriť bezpečnosť, správne dávkovanie, účinnosť aj možné vedľajšie účinky. „Nedostatok účinných liekov na liečbu obezity u ľudí predstavuje problém už celé desaťročia. Nič, čo sme doteraz testovali, sa nevyrovnalo semaglutidu v schopnosti znižovať chuť do jedla a telesnú hmotnosť. Veľmi nás zaujíma, či bude BRP bezpečná a účinná aj u ľudí,“ uviedla Svenssonová.
Výskumníci už podnikajú kroky smerujúce k budúcim klinickým skúškam. Či sa BRP skutočne stane alternatívou k súčasným liekom na chudnutie, ukáže až ďalší výskum.
ARCHÍV: Riziká rýchleho chudnutia (02.06.2022):
Súvisiace články
Najčítanejšie správy
Odporúčame
