Niektorým ľuďom stačia štyri hodiny spánku. Vedci odhalili genetické tajomstvo

Jednou z ľudí, ktorým stačí výrazne menej spánku, je Aimee Pugh Bernardová, profesorka imunológie na Coloradskej univerzite. Zvyčajne chodí spať okolo desiatej večer a vstáva približne o pol piatej ráno. Niekedy spí dokonca len päť hodín. Napriek tomu sa ráno cíti oddýchnutá. Stíha venčiť psa, absolvovať hodinový tréning v posilňovni a ešte pred ôsmou ráno odpracovať časť pracovných povinností. Podobne fungujú aj jej otec a brat. Pre väčšinu ľudí je však takýto režim nedostatočný. Podľa americkej Národnej nadácie pre spánok potrebujú dospelí vo veku od 26 do 64 rokov približne sedem až deväť hodín odpočinku denne.

Za krátkym spánkom môže byť genetika

Bernardová sa v roku 2019 dozvedela pravdepodobné vysvetlenie svojej nezvyčajnej schopnosti. Výskumný tím z Kalifornskej univerzity v San Franciscu vtedy objavil genetickú mutáciu súvisiacu s dĺžkou spánku. Jej nositelia zvyčajne zaspávajú v bežnom čase, no prebúdzajú sa veľmi skoro. Za noc im často stačia štyri až šesť a pol hodiny spánku. Bernardová poslala vedcom vzorku krvi a zistila, že túto mutáciu má aj ona. Zriedkavý dedičný stav dostal označenie familiárny prirodzene krátky spánok (FNSS). V nasledujúcich rokoch vedci identifikovali aj ďalšie genetické mutácie, ktoré s ním súvisia. Molekulárna biologička Ying-Hui Fu, ktorá vedie výskumný tím, upozorňuje, že jednou z najväčších záhad zostáva, prečo ľudia s touto genetickou výbavou dokážu fungovať bez zjavnej únavy aj pri takom krátkom spánku.

Prečítajte si tiež

Lekári upozorňujú: Lieky GLP- 1 na chudnutie môžu meniť váš spánok

​Mutácie môžu chrániť aj pred následkami nedostatku spánku

Vedci skúmajú aj možnosť, že niektoré genetické varianty nielen skracujú potrebný čas spánku, ale zároveň chránia organizmus pred jeho negatívnymi následkami. Zaujímavé výsledky priniesli experimenty na myšiach. V jednom z výskumov z roku 2019 vedci zaviedli zvieratám mutáciu spojenú s prirodzene krátkym spánkom. Myši následne spali menej, no zároveň vykazovali menšie problémy s pamäťou. V ďalšom experimente mali zvieratá s niektorými genetickými variantmi nižšiu pravdepodobnosť vzniku ochorenia podobného Alzheimerovej chorobe. Výskum na ľuďoch priniesol zaujímavé poznatky aj v roku 2014. Vedci skúmali dvojicu dvojvaječných dvojčiat, z ktorých jedno malo mutáciu spojenú s kratším spánkom. Počas experimentu, keď obaja zostali bez spánku 38 hodín, zaznamenalo dvojča s mutáciou približne o 40 percent menej výpadkov vo výkonnostných testoch než jeho súrodenec. Odborníci však zdôrazňujú, že stále potrebujú lepšie pochopiť, ako tieto genetické zmeny fungujú a či skutočne poskytujú dlhodobú ochranu.

Nie každý, kto spí málo, potrebuje menej spánku

Vedci zároveň upozorňujú na dôležitý rozdiel medzi ľuďmi, ktorí majú geneticky podmienenú potrebu kratšieho spánku, a tými, ktorí si ho dobrovoľne odopierajú. To, že sa človek po štyroch či piatich hodinách cíti relatívne dobre, ešte neznamená, že jeho organizmus nie je nedostatkom spánku ovplyvnený. Výskum zdravých dospelých, ktorým vedci obmedzili čas strávený v posteli na štyri alebo šesť hodín denne, ukázal postupné zhoršovanie výsledkov v kognitívnych testoch. Po dvoch týždňoch pritom účastníci hodnotili svoju ospalosť len ako miernu. Ich výkon sa zhoršoval, no sami si čoraz menej uvedomovali mieru tohto zhoršenia. Vedec zaoberajúci sa spánkom Hans van Dongen z Washingtonskej štátnej univerzity upozorňuje, že človek môže postupne strácať výkonnosť bez toho, aby si to dostatočne uvedomoval.

Výskum môže v budúcnosti pomôcť aj pri liečbe

Vedci dúfajú, že ďalšie poznatky o genetike krátkeho spánku im pomôžu rozlíšiť ľudí, ktorým prirodzene stačí menej odpočinku, od tých, ktorí napriek subjektívnemu pocitu pohody trpia jeho nedostatkom. V budúcnosti by tieto zistenia mohli prispieť aj k vývoju liekov, ktoré by pomáhali ľuďom lepšie zvládať následky nedostatočného spánku. Vedci však zdôrazňujú, že najskôr musia presne pochopiť fungovanie genetických mechanizmov. Bez toho by zásahy do spánkových procesov mohli priniesť nežiaduce následky vrátane zvýšeného rizika neurologických ochorení. Prirodzene krátky spánok je totiž vzácnou genetickou vlastnosťou, ktorú si nemožno jednoducho osvojiť zmenou životného štýlu.