Zomrela Darina Laščiaková. Legendárna interpretka ľudových piesní a etnografka mala 94 rokov
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Vo veku 94 rokov zomrela etnografka, interpretka ľudových piesní a dlhoročná rozhlasová redaktorka Darina Laščiaková. Počas svojej kariéry sa výrazne pričinila o zachovanie a popularizáciu tradičnej slovenskej kultúry.
Umrela etnografička Darina Laščiaková
Spievala od detstva, prvýkrát vystúpila ako dvojročná
Darina Laščiaková, rodená Gažová, sa narodila 23. novembra 1931 v Tvrdošíne. K ľudovej piesni mala blízko už od útleho detstva. Ako speváčka vystupovala pri rôznych príležitostiach vo svojom rodnom meste a prvé verejné vystúpenie absolvovala už ako dvaapolročná. Jej prvým honorárom bol pritom pohár vody s malinovou šťavou.
Po maturite na gymnáziu v Trstenej odišla začiatkom 50. rokov do Bratislavy. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského študovala hudobnú vedu a národopis. Štúdium ukončila v roku 1956 diplomovou prácou o goralskej hudobnej kultúre na severnej Orave. Už počas vysokoškolských rokov, v období 1951 až 1954, pôsobila ako členka a sólistka folklórneho súboru Lúčnica.
Desaťročia v rozhlase zasvätila ľudovej hudbe
V roku 1961 nastúpila do Československého rozhlasu v Bratislave, kde napokon pracovala 33 rokov. Ako hudobná redaktorka pripravovala množstvo relácií a cyklov venovaných ľudovej hudbe a tradičnej slovenskej kultúre. Medzi známe programy, na ktorých sa podieľala, patrili napríklad Listujeme v zbierkach ľudových piesní, Večery pri ľudovej hudbe, Piesne moje, piesne, Z mojej domoviny či Hory, ľudia a pieseň.
Svoje spomienky na cesty za ľudovou piesňou a ľuďmi, ktorí ju uchovávali, neskôr zachytila aj v publikácii Život s piesňou, ktorá vyšla v roku 2005. Rozhlasové nahrávky zároveň naplno ukázali jej výrazný interpretačný talent a charakteristické zafarbenie hlasu.
Laščiaková nahrávala s viacerými ľudovými hudbami, okrem iných s hudbami Eugena Farkaša, Rinalda Oláha a Slávka Volavého. Od vzniku v roku 1976 spolupracovala aj s Orchestrom ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu v Bratislave.
Jej hlas preslávil piesne z Oravy
Najvýraznejšie sa jej meno spája s piesňami z rodného oravského regiónu. Medzi najznámejšie patrila svadobná odobierka Zbohom ostávajte, mamičkine prahy. Laščiaková sa venovala aj nahrávkam s náboženskou tematikou, predovšetkým vianočným koledám a mariánskym piesňam.
Jej hlasom sa do povedomia verejnosti dostali aj piesne ako Nesiem vám noviny, Do hory, do lesa, valasi, Nad Betlemom, Povedzte nám pastuškovia či Prišli sme vám zvestovati. Za interpretáciu folklórnych nahrávok získala na medzinárodnej súťaži rozhlasových nahrávok Prix de musique folklorique de Radio Bratislava trikrát zlatú a raz striebornú medailu.
Objavila sa aj vo filmoch
Laščiaková nebola známa iba z rozhlasového vysielania. Účinkovala aj vo viacerých slovenských filmoch. Diváci ju mohli vidieť napríklad v snímkach Balada o Vojtovej Maríne (1964), Kubo (1965) či Môj vienok zelený (1968).
Počas desaťročí svojej kariéry absolvovala množstvo vystúpení doma aj v zahraničí a jej hlas sa objavil v rozhlasových, televíznych aj gramofónových nahrávkach.
Za celoživotné dielo získala množstvo ocenení
Za svoju tvorbu získala Darina Laščiaková viacero významných ocenení. V roku 1975 jej udelili titul zaslúžilá umelkyňa, v roku 1989 získala Zlatý mikrofón a v roku 1996 Cenu Pavla Tonkoviča. V roku 2010 sa stala laureátkou Krištáľového krídla za celoživotné dielo.
O tri roky neskôr jej prezident SR Ivan Gašparovič udelil Pribinov kríž I. triedy za mimoriadny prínos do slovenskej kultúry. Darina Laščiaková tak počas svojho života spojila interpretačný talent s dlhoročnou prácou etnografky a rozhlasovej redaktorky.
Jej hlas a práca zostali výraznou súčasťou dokumentovania a uchovávania slovenskej ľudovej kultúry.