Skoro jasno
22°
Bratislava
Prokop
4.7.2026
Slovenské byty sa menia na rozhorúčené pece. Odborníci hovoria, že stavať musíme inak
Zdielať na
Klaudia Malovcová
Klaudia Malovcová
redakcia/NIT
redakcia/NIT
Slovensko - aktuality

Slovenské byty sa menia na rozhorúčené pece. Odborníci hovoria, že stavať musíme inak

BRATISLAVA / Vlna extrémnych horúčav zasiahla veľkú časť Európy a odhalila problém, ktorý bude podľa odborníkov čoraz vážnejší. Mnohé budovy totiž neboli navrhnuté na tropické letá, ale na zadržiavanie tepla počas zimy. Rovnaká situácia sa týka aj Slovenska, kde sa mestá aj byty prehrievajú čoraz viac.

Teploty nad 35 stupňov Celzia sa v posledných dňoch stali realitou vo viacerých európskych krajinách. Obyvatelia hľadajú spôsoby, ako zvládnuť horúčavy bez klimatizácie. „Len otváram okná, zapínam ventilátor. Pred spaním sa sprchujem. Spím s mokrými uterákmi cez seba, len aby som prežil, úprimne, a pokúšam sa zaspať,“ opisuje svoju skúsenosť Švajčiar žijúci v Paríži Ulysse Zachary.

Najhoršie sú podkrovné byty

Podľa obyvateľov miest sú najväčším problémom podkrovné byty, kde sa teplo kumuluje pod strechou. „Obzvlášť pod zinkovými strechami a na najvyššom poschodí. Aj keď zatvoríte všetky okná, po pár hodinách slnečného žiarenia sa to zmení na pec,“ dodáva Zachary.

Podľa odborníkov nejde o problém len Francúzska. Vlny horúčav budú v Európe čoraz častejšie, dlhšie a intenzívnejšie. „Očakávame častejšie, dlhšie a intenzívnejšie vlny horúčav vo veľkej časti Británie a severnej Európy. Mnohé domy, ktoré sa dnes stavajú, alebo existujúce domy sú stále navrhnuté predovšetkým tak, aby udržiavali teplo počas zimy,“ vysvetľuje profesorka udržateľného zastavaného prostredia z Inštitútu pre environmentálny dizajn a inžinierstvo Anna Mavrogianni.

Rovnaký problém má aj Slovensko

Prehrievanie budov je čoraz väčšou výzvou aj na Slovensku. Odborníci upozorňujú, že pri nových stavbách už nestačí myslieť iba na zimné vykurovanie. „Musíte mať veľmi kvalitné materiály na obvodový plášť, ktorý tvorí základnú izoláciu, aby teplo nevchádzalo cez múry do interiéru,“ vysvetľuje senior projektový manažér spoločnosti JTRE Ľuboš Kaštan. Najväčšie problémy majú podľa neho podkrovné byty, veľké presklené priestory či domy orientované na juh a juhozápad.

Samotné trojsklá nestačia

Moderné okná síce pomáhajú, no samy osebe prehrievaniu nezabránia. „Navrhujeme veľmi kvalitné trojsklá, no tie problém úplne nevyriešia. Dôležité je exteriérové tienenie. Tretím parametrom je kvalitná izolácia striech a plôch okolo budovy,“ hovorí Kaštan. Práve vonkajšie žalúzie alebo rolety dokážu podľa odborníkov zachytiť slnečné žiarenie ešte predtým, ako prenikne cez sklo do interiéru.

Mestá sa menia na tepelné ostrovy

K prehrievaniu neprispievajú len samotné budovy. Klimatológovia upozorňujú aj na vznik takzvaných mestských tepelných ostrovov. Asfalt, betón, rozsiahle spevnené plochy a nedostatok zelene spôsobujú, že mestá sa počas leta rozpália oveľa viac ako okolité vidiecke oblasti a vysoké teploty si udržiavajú aj počas noci. Podľa Anny Mavrogianni zohráva významnú úlohu aj okolie budov.

„Mikroklíma je veľmi dôležitá. Zahŕňa stromy, parky, vodné prvky aj dobre navrhnuté usporiadanie ulíc. Práve tieto opatrenia môžu znížiť lokálne teploty, zlepšiť tepelný komfort vonku a zároveň obmedziť prehrievanie interiérov.“

Riešením je obnova budov

Odborníci sa zhodujú, že Slovensko bude musieť svoje budovy prispôsobiť meniacej sa klíme. „Potrebujeme systematicky obnovovať naše budovy tak, aby boli odolné voči novým klimatickým podmienkam. Dobrou správou je, že Slovensko už má fungujúce kvalitné dotačné programy, ako sú Obnov dom, Zelená domácnostiam či Zelená solidarita, ktoré pomáhajú financovať obnovu budov,“ uviedla riaditeľka iniciatívy Budovy pre budúcnosť Katarína Nikodemová.

Podľa odborníkov bude práve kvalitná obnova budov, viac zelene v mestách a moderné tienenie jedným z najúčinnejších spôsobov, ako sa pripraviť na letá, ktoré budú podľa klimatických modelov čoraz horúcejšie

Súvisiace články

Najčítanejšie správy