12°
Bratislava
Tajnosti okolo Černobyľu: Ako sa verejnosť dozvedala o najväčšej jadrovej havárii?
Tajnosti okolo Černobyľu: Ako sa verejnosť dozvedala o najväčšej jadrovej havárii?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
SLOVENSKO / Po výbuchu v černobyľskej jadrovej elektrárni sa informácie k verejnosti dostávali pomaly, oneskorene a len útržkovito. Obyvatelia Pripjati počuli z verejného rozhlasu oficiálny oznam, no evakuácia mesta, vzdialeného len tri kilometre od elektrárne, sa začala až po 36 hodinách. Sovietsky zväz najprv mlčal. V mimoriadnom vysielaní JOJ 24 JADROVÝ ŠPECIÁL: ČERNOBYĽ sa o tom aj o iných témach spojených s Černobyľom porozprávali odborníčka na meranie rádioaktivity Terézia Melicherová, jadrový chemik profesor Ľubomír Mátel, jadrový energetik Andrej Žiarovký a historik Peter Jašek.
Jadrová havária v Černobyle
Oznam z rozhlasu a neskorá evakuácia
"Pozor, pozor! Vážení súdruhovia! Mestská rada zástupcov ľudu oznamuje, že v súvislosti s haváriou v černobyľskej atómovej elektrárni sa v meste Pripjať vytvorili nepriaznivé radiačné podmienky," zaznelo v uliciach mesta Pripjať z verejného rozhlasu po výbuchu jadrovej elektrárne.
Vysťahovanie mesta Pripjať sa začalo až 36 hodín po výbuchu. Aj napriek jeho evakuácii sovietska vláda i médiá mlčali o tom, čo sa stalo. Sovietsky zväz oficiálne priznal haváriu až 30. apríla 1986, tri dni po tom, ako boli zvýšené hodnoty rádioaktivity namerané vo Švédsku. Nezrušili sa však prvomájové oslavy na Ukrajine a v Bielorusku a uskutočnila sa aj kyjevská etapa medzinárodnej cyklistickej súťaže Preteky mieru.
Sovietsky zväz mlčal, Švédsko prehovorilo
Historik Peter Jašek vysvetlil, že sovietsky režim bol uzavretý a utajovalo sa všetko, čo sa utajiť dalo. Vedenie nechcelo pripustiť problémy a informácie sa neprenášali otvorene ani medzi jednotlivými zložkami systému. "Tá informovanosť, čo sa týka ľudí, čo sa týka študentov, bola na nulovej hodnote," zaznelo v diskusii. Podľa historika sa o havárii v Černobyle začalo otvorene hovoriť až po určitých rokoch, a to najmä preto, že verejnosť sa k informáciám postupne dostávala cez západné rozhlasové stanice a televízie.
Kľúčový zlom nastal až vo chvíli, keď švédske detektory zachytili zvýšenú rádioaktivitu. Spočiatku si pritom vo Švédsku mysleli, že problém je priamo u nich. Až po preverovaní vnútornej situácie v elektrárni a po porovnaní meteorologických údajov prišli na to, že zdroj musí byť v Sovietskom zväze.
V Československu sa medzitým podľa odborníkov situácia komunikovala nedostatočne. Hoci sa v niektorých zložkách štátu robili merania a prijímali opatrenia, verejnosť o nich často vôbec nevedela.
Ako sa informácie šírili do Československa?
Peter Jašek pripomenul, že prvé významnejšie informácie začali do Československa prichádzať zo zahraničia. Ľudia počúvali západné rozhlasové stanice, sledovali televízie zo susedných štátov a v niektorých regiónoch zachytili aj rakúsku televíziu. Podľa neho to bol paradox: oficiálne orgány mlčali, no ľudia sa k správam dostávali cez cudzie médiá.
Na otázku, ako vyzerala informovanosť v čase, keď sa v Sovietskom zväze ešte stále mlčalo, zaznelo, že v čase okolo 12.45 o udalosti vedeli len ľudia priamo na mieste.
Historik zároveň pripomenul, že v júni si stranícke vedenie dalo urobiť prieskum verejnej mienky. Ten ukázal, že takmer 50 percent občanov Československa zmenilo svoje návyky – viac dbali na osobnú hygienu, umývali si šalát, vyhýbali sa čerstvej zelenine a čerstvému mlieku a najmä deti a rodiny s malými deťmi chodili menej von.
Černobyľská trauma
Odborníčka na meranie rádioaktivity Terézia Melicherová pripomenula, že ľudia si dlhé roky spájali rádioaktivitu najmä s Černobyľom, hoci merania v životnom prostredí sa začali dávno pred rokom 1986.
"Černobyľ je jediná umelá rádioaktivita v našom životnom prostredí a meranie rádioaktivity začalo dávno pred Černobyľom," uviedla v diskusii. Zároveň dodala, že na Slovensku nebola najväčšou rádioaktivitou udalosť spojená s Černobyľom, ale hodnoty boli zaznamenané už v 60. rokoch v súvislosti s jadrovými skúškami.
Historik Peter Jašek zdôraznil, že ľudia aj tak pociťovali dlhotrvajúcu traumu, ktorá podľa neho vyplývala aj z toho, že v roku 1986 sa už o veciach hovorilo, zatiaľ čo v 60. rokoch pri skúškach jadrových zbraní sa o nich ešte otvorene neinformovalo. Práve to podľa neho prispelo k tomu, že rádioaktivita bola pre verejnosť niečím neznámym a desivým.
Merania a poučenie
Relácia sa v závere vrátila k tomu, čo bolo pre Černobyľ možno najpríznačnejšie: nie iba samotný výbuch, ale aj spôsob, akým sa o ňom informovalo. Sovietsky zväz mlčal, verejnosť sa dozvedala len útržky a práve to v mnohých ľuďoch vyvolalo strach, ktorý pretrvával roky.
Dnes podľa odborníkov fungujú monitorovacie systémy inak: údaje sa zbierajú automaticky, prenášajú online a publikujú na webových stránkach. Ak by sa podobná udalosť stala dnes, v systéme by sa zachytila okamžite. V tom bol podľa diskusie jeden z najväčších rozdielov medzi rokom 1986 a dneškom.
Súvisiace články
Najčítanejšie správy
Odporúčame
