Ako fungoval černobyľský jadrový reaktor typu RBMK a čo sa v ňom dialo počas výbuchu?

Zdielať na

26.4.2026 Slovensko - aktuality

Ako fungoval černobyľský jadrový reaktor typu RBMK a čo sa v ňom dialo počas výbuchu?

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

SLOVENSKO / Svet si v nedeľu 26. apríla pripomína 40 rokov od najväčšej jadrovej havárie, o ktorej Sovietsky zväz najprv mlčal. V mimoriadnom vysielaní JOJ 24 JADROVÝ ŠPECIÁL: ČERNOBYĽ jadrový energetik Andrej Žiarovský opísal, ako fungoval sovietsky jadrový reaktor typu RBMK – teda kanálový reaktor moderovaný grafitom a chladený vodou – a aké udalosti predchádzali katastrofe, ktorá sa zapísala do histórie.

Ukraine_Chernobyl_Witnessing_Disaster_Photo_Essay_52755

Ukraine_Chernobyl_Witnessing_Disaster_Photo_Essay_54751

+25 fotiek

Ukraine_Chernobyl_Witnessing_Disaster_Photo_Essay_8531_

Jadrová havária v Černobyle

Moderátorom reaktoru bol grafit

Žiarovský priblížil schému 2. bloku Černobyľskej elektrárne.

Schéma 2. bloku Černobyľskej elektrárne

JOJ 24

V strede schémy je reaktor kanálového typu. Po stranách sú paroseparátory a za nimi turbogenerátor s kondenzátorom a čerpadlami. Práve tu sa podľa neho ukazuje zásadný rozdiel oproti slovenským reaktorom. Reaktory používané na Slovensku sú tlakové vodné reaktory - odborne vodovodné reaktory.

Najdôležitejší rozdiel však podľa Žiarovského spočíval v moderátore - teda v látke, ktorá v jadrovom reaktore spomaľuje neutróny vznikajúce pri štiepení uránu. Černobyľský reaktor nepoužíval vodu, ale grafit. Grafit znesie vysokú teplotu, približne 700 stupňov, ale len horí, alebo minimálne tlie. Voda oheň hasí, ale v jadrovom reaktore pri zvyšujúcej sa teplote rastie jej schopnosť tlmiť reakciu.

August 1978 - Bloková riadiaca miestnosť ČAJE

+24 fotiek

1979 - Vstup do Čornobyľskej jadrovej elektrárne V. I. Lenina.

Archívne fotografie Černobyľ, Pripiať

Práve v tom bol zásadný problém černobyľského sovietského typu reaktora, ktorý sa označoval aj ako RBMK. Voda reakciu tlmí, grafit nie. Keď teda začala teplota stúpať, tlakový vodný reaktor by reakciu skôr utlmil. V Černobyle sa naopak štiepna reakcia rozbehla ešte viac a energia prudko narastala.

Test, ktorý sa mal stihnúť do 1. mája

Udalosti, ktoré viedli k havárii, sa podľa Žiarovského začali už 25. apríla o jednej v noci, keď sa začalo znižovanie výkonu. Reaktor pracoval na výkone 3 200 megawattov tepelných, čo zodpovedalo približne 1 000 megawattom elektrickým. V Sovietskom zväze bol pred sviatkami 1. mája a 9. mája tlak na plnenie plánu mimoriadne silný. Elektráreň mala navyše prijatý záväzok vykonať test do 1. mája.

O 14.00 hodine 25. apríla prišiel z dispečingu príkaz pozastaviť znižovanie výkonu. Do tej chvíle už bol odstavený turbogenerátor č. 1. Výkon klesol približne na 50 % a v rámci prípravy na test bol vypnutý aj systém núdzového chladenia aktívnej zóny – jeden zo základných bezpečnostných systémov reaktora.

Tento stav trval až do 11.00 hodiny, keď sa znižovanie výkonu opäť začalo. O polnoci prišla výmena smien a na pracovisko nastúpila smena, ktorá nebola na test pripravená, neabsolvovala brífing a nemala všetko naštudované. Súčasťou tímu bol aj inžinier, ktorý bol síce veľmi dobre kvalifikovaný, ale neskúsený.

Pri prepínaní režimov ovládania reaktora sa stala chyba a o 0.28 hodine 26. apríla sa reaktor zrazil a v reaktore zostal len zvyškový výkon, približne 20 až 30 megawattov tepelných.

Strojovňa turbogenerátora

JOJ 24

Prečo bol pokles výkonu taký nebezpečný?

Tu sa podľa Žiarovského dostáva dej k rozhodujúcemu momentu. Keď sa reaktor potom snažili znova rozhýbať, kládol odpor. Personál vypol automatiku a začal manuálne vyťahovať regulačné tyče, aby reaktor opäť dostal k životu. Tieto tyče obsahujú karbid bóru a bór pohlcuje neutróny.

Lenže pri tom porušili ďalšiu zásadnú bezpečnostnú podmienku. Podľa predpisu malo v aktívnej zóne zostať aspoň 15 regulačných tyčí, avšak ich tam ponechali iba 8.

Okolo 1.00 hodine sa im podarilo dostať výkon približne na 200 megawattov tepelných. Pri takomto nízkom výkone mal byť reaktor podľa pôvodného plánu už dávno na minimálne 700 megawattoch tepelných. Napriek porušeniu zásad sa ho snažili udržať kvôli testu.

Zapli ďalšie čerpadlá, takže do aktívnej zóny sa valilo obrovské množstvo vody. Z ôsmich čerpadiel, štyri mali byť napájané priamo z vonkajšieho zdroja a štyri od turbíny. Reaktor sa tým podchladil, čo by za iných okolností bolo v poriadku. Lenže potom sa začal preplňovať paroseparátor, a tak ho minútu pred testom znovu vypli. Nasledoval prudký nárast teploty a spomalenie prúdenia. V tej chvíli sa rozhodli, že idú test vykonať v presvedčení, že reaktor je stabilný.

JOJ 24

Reaktor už neexistoval, no zamestnanci to ešte nevedeli

Podľa Žiarovského bolo v tom momente zničené celé jadro reaktora, no prevádzkový personál si to ešte neuvedomoval. Stále riešil, ako dopraviť do aktívnej zóny chladivo, hoci reaktor už prakticky neexistoval.

Hlavný inžinier sa snažil ukazovať na kamere, že tlak v kanáloch rastie a že 350-kilové tyče nadskakujú ako pokrievka na hrnci. Už bolo jasné, že sa niečo stane. A potom prišlo to, čo sa podľa odborníka nemalo stať vôbec.

Prečo boli konce tyčí z grafitu?

Stlačili tlačidlo núdzového vypnutia reaktora. Do reaktora sa začali zasúvať tyče, ktoré mali blok odstaviť. Lenže ich konce boli vybavené grafitom.

To malo technické dôvody: grafit mal pomáhať pri pohybe vo vodnom prostredí a v hornej polohe tyčí vyrovnával pohlcujúci efekt bóru. V rozhodujúcej chvíli však grafit pri zasúvaní tyčí do aktívnej zóny priniesol do reaktora ďalšiu dávku reaktivity. Systém bol už v extrémne nestabilnom stave.

Prvý výbuch, druhý výbuch a vyvrhnutý biologický štít

Došlo k prvému výbuchu. Ten roztrhol palivové kanály, para expandovala a tlak sa uvoľnil. Druhý výbuch prišiel podľa seizmických meraní 2,7 sekundy po prvom. Jeho sila sa odhadovala takmer na 300 ton TNT, kým prvý výbuch zodpovedal asi 10 tonám TNT. Následný výbuch zdvihol 2 500-tonový biologický štít do výšky približne 14 až 20 metrov. Štít sa otočil a spadol späť do aktívnej zóny.

Miesta dvoch výbuchov v reaktore

JOJ 24

Žiarovský pripomína, že v tej chvíli už možno bolo lepšie nechať reaktor tak, pretože bol aj tak zničený. Lenže pre personál bolo prirodzené reagovať okamžitým odstavením. Nemožno im teda podľa neho vyčítať, že sa rozhodli práve takto.