Aká je budúcnosť jadrovej energetiky na Slovensku? Poučili sme sa z havárií v Černobyle a Fukušime

SLOVENSKO / Energetická bezpečnosť je dlhodobo jednou z najdôležitejších tém v Európskej únii. Európski lídri opakovane hovoria, že odklon od jadra, pod ktorý sa podpísali aj obavy ľudí po haváriách v Černobyle či Fukušime, bol strategickou chybou. Na to, aká teda je budúcnosť jadrovej energetiky, sa pozrel profesor Vladimír Slugeň zo Slovenskej technickej univerzity, riaditeľ pre strategický rozvoj a medzinárodné projekty jadrovej firmy VUJE Andrej Žiarovský a ekonóm Viliam Páleník zo Slovenskej akadémie vied.

+25 fotiek

Jadrová havária v Černobyle

Výročie havárie v Černobyle opäť otvára otázku, ktorá rozdeľuje Európu už desaťročia: má byť jadrová energia pilierom budúcnosti, alebo rizikom, ktorému sa treba vyhnúť? Diskusia odborníkov ukazuje, že odpoveď je v súčasnosti iná než pred rokmi – ovplyvnená nielen tragédiami, ale aj novými technologickými a geopolitickými realitami.

Strategické rozhodnutia boli nakoniec chybou

Ešte v roku 1990 pochádzala približne tretina elektriny v Európe z jadra. Dnes je to menej než polovica tejto hodnoty. Pokles spustili najmä obavy verejnosti po katastrofách v Černobyle a Fukušime.

Prečítajte si tiež

Černobyľ 40 rokov po výbuchu: čo zostalo z elektrárne dnes

Podľa jadrového experta Vladimíra Slugeňa však odklon od jadra nebol len emocionálnym, ale aj strategickým rozhodnutím – a dnes sa čoraz častejšie označuje za chybu. "Priznávajú to už aj európski politici. Malo to výrazné ekonomické dôsledky," upozorňuje. Ako príklad uvádza predčasné odstavenie elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach, ktoré podľa neho pripravilo Slovensko o miliardy eur.

Ekonóm Viliam Páleník dodáva, že rozhodnutia o jadre nikdy nie sú čisto ekonomické. "Vstupujú do nich politické, bezpečnostné aj psychologické faktory," vysvetľuje. Práve kombinácia lacných fosílnych palív, pádu komunizmu a nástupu ekologických hnutí vytlačila jadro na okraj energetického mixu.

Zmena prístupu k bezpečnosti

Havária v Černobyle neznamenala len technologickú katastrofu, ale aj zásadnú zmenu v prístupe k bezpečnosti. Podľa odborníkov sa jadrová energetika odvtedy premenila na "učiaci sa systém".

"Pravdepodobnosť ťažkej havárie sa znížila z úrovne raz za tisíc rokov na raz za milión rokov," vysvetľuje Slugeň. Zásadne sa zmenil dizajn reaktorov, zaviedli sa prísnejšie kontroly aj medzinárodná spolupráca. Reaktory typu, aký bol v Černobyle, sa už nestavajú.

Prečítajte si tiež

Havária v Černobyle zasiahla aj Slovensko. Tieto oblasti boli najviac kontaminované

Kľúčovým pojmom sa stala tzv. kultúra bezpečnosti – dôraz na zodpovednosť personálu a neustále zlepšovanie procesov. "Najväčším nepriateľom je uspokojenie sa s tým, že všetko funguje," upozorňuje expert Andrej Žiarovský.

Renesancia jadra v Európe

Dnešná energetická kríza a tlak na znižovanie emisií vracajú jadro späť do hry. Slovensko plánuje nový jadrový blok v Jaslovských Bohuniciach, podobné projekty pripravujú aj okolité krajiny.

Podľa Žiarovského ide o súčasť širšieho trendu. Výzvou však bude nedostatok odborníkov aj narušené dodávateľské reťazce po desaťročiach útlmu.

Peniaze ako najväčšia prekážka

Kým technológia napreduje, financovanie ostáva problémom. Odhady nákladov na nový jadrový zdroj na Slovensku sa pohybujú od 8 do 14 miliárd eur, no skúsenosti naznačujú, že konečná suma môže byť výrazne vyššia. "Naše verejné financie na to nemajú," varuje Páleník. Aj pri súkromnom financovaní musí štát často poskytovať záruky, čo zvyšuje riziko pre verejné rozpočty.

Bez jadra to nepôjde?

Rastúci dopyt po elektrine – poháňaný digitalizáciou, elektromobilitou či umelou inteligenciou – podľa odborníkov výrazne mení energetické kalkulácie. "Obnoviteľné zdroje sú dôležité, ale nestabilné. Bez jadra sa nezaobídeme," tvrdí Žiarovský. Podľa neho by malo jadro tvoriť základ energetického mixu, doplnený o obnoviteľné zdroje.

Dedičstvo Černobyľa

Štyridsať rokov po katastrofe tak Černobyľ zostáva symbolom rizika, ale aj poučenia. Ukázal limity technológie aj politických systémov, no zároveň urýchlil vývoj bezpečnostných štandardov.

Dnes sa jadrová energia vracia ako pragmatická odpoveď na klimatickú krízu a rastúci dopyt po elektrine. Otázka už neznie, či je bez rizika – ale či si svet môže dovoliť ju nevyužiť.