Otázka Benešových dekrétov je pre vládu ukončená, rozhodla o tom vo vyhlásení

VYŠNÝ ORLÍK / Vláda SR považuje otázku povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku za uzatvorenú. Odmieta otváranie povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov na Slovensku a politizáciu tejto otázky. Vyplýva to z vyhlásenia o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po II. svetovej vojne na Slovensku, ktoré v stredu schválila vláda. Návrh na vládu predložilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

Súčasť právneho poriadku

Vláda vyhlásila, že právne akty reprezentatívnych orgánov Československej republiky a Slovenskej národnej rady k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne sú súčasťou právneho poriadku SR. Ústavné, zákonné a politické rozhodnutia boli v rámci povojnového usporiadania prijaté v dôsledku porážky nacizmu, vychádzali zo zásad medzinárodného práva a na ich základe nemôžu vzniknúť nové právne vzťahy, tvrdí. Ďalej vládny kabinet vyhlásil, že právne a majetkové vzťahy, ktoré vznikli týmito rozhodnutiami, sú nespochybniteľné, nedotknuteľné a nemenné.

"Vláda SR vyjadruje znepokojenie nad výzvami podnecujúcimi k otváraniu tzv. Benešových dekrétov, ktoré vyvolávajú zbytočné napätie, nedorozumenie a polarizáciu spoločnosti. Zároveň dôrazne odmieta snahy o politizáciu tejto kapitoly európskych dejín. Právne akty k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne vo vtedajšom Československu je potrebné vnímať v kontexte povojnového usporiadania Európy určeného spojencami protifašistickej koalície,“ priblížilo ministerstvo zahraničných vecí.

Prečítajte si tiež

Šéf budapeštianskej diplomacie: Maďarsko nepopustí vo veci Benešových dekrétov

​Historické a právne dedičstvo

Benešove dekréty podľa rezortu predstavujú historické a právne dedičstvo po bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, resp. Československej republike. Išlo o reakciu na predvojnové udalosti, predovšetkým na Mníchovskú dohodu a Viedenskú arbitráž, ako aj následné udalosti z druhej svetovej vojny. "Tzv. Benešove dekréty sú integrálnou súčasťou slovenského (resp. predtým československého) právneho poriadku. Vláda SR považuje otázku tzv. Benešových dekrétov za uzatvorenú, rovnaký názor zdieľa aj Európska komisia,“ skonštatovalo MZVEZ.

Pripomenulo, že Národná rada SR prijala v tejto otázke uznesenie o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po vojne na Slovensku. Potvrdila ním, že ústavné, zákonné a politické rozhodnutia v rámci povojnového usporiadania boli prijaté tak ako v iných európskych štátoch v dôsledku druhej svetovej vojny a porážky nacizmu a vychádzali zo zásad medzinárodného práva reprezentovaných závermi konferencie v Postupime. Rovnako uznesením parlament vyhlásil, že povojnové rozhodnutia reprezentatívnych orgánov Československej republiky a Slovenskej národnej rady nie sú príčinou diskriminačnej praxe a dnes na ich základe nemôžu vzniknúť nové právne vzťahy a že právne a majetkové vzťahy, ktoré vznikli týmito rozhodnutiami, sú nespochybniteľné, nedotknuteľné a nemenné.

Prečítajte si tiež

Pri prípadnej zmienke o Benešových dekrétoch sa musí spomínať aj SR

Poslanecký klub opozičného hnutia Progresívne Slovensko počas minulotýždňového výjazdu v Komárne prijal uznesenie k spolužitiu a rozvoju na južnom Slovensku. V ňom okrem iného vyzval vládu, aby podnikla gestá dobrej vôle voči Maďarom na Slovensku, ku ktorým môže patriť uznanie, že sa československé orgány v povojnovom období dopustili v prípade maďarskej komunity porušení humanitárnych zásad a ďalších krívd. Rovnako k týmto gestám podľa uznesenia PS môže patriť prijatie opatrení, "aby štátne orgány pri posudzovaní žalôb na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam spojených s konfiškačnými rozhodnutiami dodržiavali princíp, že dekréty prezidenta Československej republiky sú ako súčasť slovenského práva vyhasnuté a na ich základe nie je možné robiť rozhodnutia zakladajúce nové právne skutočnosti“.