AKTUÁLNE: Vláda schválila návrh rozpočtu na rok 2026
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Erik Tomáš: Vláda nesiahne na sociálny štandard ľudí
BRATISLAVA – Vláda v piatok (10.10.) schválila návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028. Návrh pôjde na rokovanie Národnej rady SR, ktorá by o ňom mala rozhodovať v nasledujúcich týždňoch.
Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy na rok 2026 sa rozpočtujú v objeme 62 miliárd eur, čo predstavuje 43 % HDP. Výdavky by mali dosiahnuť 67,9 miliardy eur alebo 47,1 % HDP. Schodok by tak mal predstavovať 5,9 miliardy eur alebo 4,1 % HDP.
„V súlade s Výročnou správou o pokroku Slovenskej republiky je cieľom vlády postupne znižovať deficit verejnej správy z predpokladanej úrovne 5,0 % HDP v roku 2025, na úroveň 4,1 % v roku 2026 so zámerom zastavenia rastu hrubého dlhu poklesom schodku pod 3 % HDP v roku 2028,“ uvádza sa v návrhu rozpočtu.
Zákon počíta aj s nulovou valorizáciou platov štátnych zamestnancov od 1. januára 2026, ak sa v kolektívnych zmluvách nedohodne inak. To sa týka nielen štátnych úradníkov, ale aj policajtov, hasičov, vojakov či pracovníkov finančnej správy. Zachované zostávajú len dohodnuté zvýšenia platov v školstve a zdravotníctve, ktoré vyplývajú z predchádzajúcich kolektívnych dohôd.
Príjmy a výdavky
Podľa návrhu rozpočtu by najväčšiu časť výdavkov mala získať Sociálna poisťovňa – jej limit je stanovený na 15 miliárd eur. Nasleduje verejné zdravotné poistenie s rozpočtom 5,78 miliardy eur a zdravotnícke zariadenia v ústrednej správe štátu, ktoré majú mať k dispozícii 4,05 miliardy eur.
Z hľadiska makroekonomických ukazovateľov sa očakáva, že slovenská ekonomika v roku 2025 spomalí rast na 0,8 %. Pri príjmoch rozpočtu verejnej správy sa celkový efekt prijatej konsolidácie odhaduje na 1,4 miliardy eur, pričom najväčšie úspory štát dosiahne úpravou dní pracovného pokoja – 230 miliónov eur.
Medzi ďalšie významné opatrenia patria:
- skrátenie odvodových prázdnin pre SZČO (123,6 mil. eur),
- zvýšenie progresivity dane z príjmov fyzických osôb (205,4 mil. eur),
- daňová amnestia (81 mil. eur),
- zvýšenie sadzby zdravotného poistenia zo strany zamestnanca (357,8 mil. eur),
- úprava DPH na vybrané potraviny so zvýšeným obsahom cukru a soli (91,3 mil. eur),
- zvýšenie minimálnych sociálnych odvodov SZČO (102 mil. eur) a
- obmedzenie odpočtu DPH na automobily (86,4 mil. eur).
Rezerva predsedu vlády
Ako sa uvádza v dôvodovej správe, súčasťou rozpočtu sú aj prostriedky Európskej únie a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (Plán obnovy). Tieto financie majú byť využité najmä na investície do infraštruktúry, digitalizácie, vzdelávania a zelených projektov.
Vláda zároveň vytvára rezervy na nepredvídateľné výdavky, ako aj rezervu predsedu vlády a vlády SR, ktoré majú pokrývať prípadné krízové situácie.
Koľko bude na sebe šetriť štát?
Podľa ministerstva financií návrh rozpočtu zahŕňa konsolidačné opatrenia v celkovej hodnote 2,7 miliardy eur. Z toho sa očakáva, že 1,4 miliardy eur prinesú zmeny na strane príjmov, zatiaľ čo 1,3 miliardy eur by malo štát ušetriť prostredníctvom zníženia výdavkov.
Celkové opatrenia majú znížiť výdavky štátu o 535 miliónov eur, z čoho zmrazenie platov vo verejnej správe má byť na úrovni 160 miliónov eur a zníženie výdavkov jednotlivých ministerstiev a úradov dosahuje 375 miliónov eur. Toto zníženie sa rozdeľuje nasledovne:
- zníženie mzdovej obálky štátu: 43 mil. €
- zníženie výdavkov na tovary a služby: 144 mil. €
- zníženie bežných transferov, vrátane príspevkových organizácií a ostatných subjektov verejnej správy: 128 mil. €
- zníženie kapitálových výdavkov: 60 mil. €
Na konsolidácii sa má podieľať aj samospráva, ktorá musí ušetriť 130 miliónov eur znížením mzdových a prevádzkových nákladov na úrovni jednotlivých úradov. Šetrenie sa premieta do verejných financií znížením podielu obcí (110 mil. €) a vyšších územných celkov (20 mil. €) na výnose dane z príjmov fyzických osôb.
Limity výdavkov porastú aj v ďalších rokoch
Podľa návrhu sa majú limity verejných výdavkov zvyšovať aj v nasledujúcich obdobiach:
2026: 62,94 miliardy eur
2027: 63,93 miliardy eur
2028: 64,57 miliardy eur
Rozpočet tak medziročne porastie približne o jednu miliardu eur. Ak parlament návrh definitívne schváli, zákon o štátnom rozpočte na rok 2026 nadobudne účinnosť 1. januára 2026. Ministerstvo financií bude môcť počas roka upravovať záväzné ukazovatele v závislosti od vývoja hospodárenia štátu, pričom musí dodržať celkový limit výdavkov.
Vyostrená diskusia
Ešte pred samotným schválením návrhu rozpočtu na budúci rok prebehlo rokovanie tripartity, po ktorom vystúpili predstavitelia vlády aj sociálni partneri. Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) po rokovaní zdôraznil, že diskusia bola síce miestami vyostrená, no podľa neho sa podarilo naplniť dohodu a vytvoriť priestor na riadne prerokovanie návrhu zákona o štátnom rozpočte.
„Všetci sociálni partneri súhlasili s dvojdňovou lehotou na naštudovanie materiálu. Počas dvoch rokov zasadnutí tripartity nikto neodchádzal od stola, ako tomu bolo za predchádzajúcich vlád,“ povedal minister. Zároveň pripomenul, že rezort práce bude šetriť len na prevádzkových výdavkoch – sociálnych dávok sa konsolidácia nedotkne.
Viac sa dozviete vo videu:
Kritika návrhu rozpočtu
Zamestnávateľské zväzy však na tlačovej konferencii uviedli, že rozpočet si zaslúžil viac času na diskusiu. Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka poukázal na to, že konsolidácia je postavená najmä na strane príjmov, a nie výdavkov. „V rozpočte je 550 miliónov úspor, ale nevieme, kde je zvyšok do 1,14 miliardy. Rozpočet je zákon roka, preto by si zaslúžil viac času,“ uviedol Machunka.
Zamestnanci majú zaplatiť 800 miliónov
Kriticky sa k návrhu postavila aj Konfederácia odborových zväzov SR. Jej prezidentka Monika Uhlerová na tlačovej konferencii upozornila, že konsolidačné opatrenia najviac negatívne ovplyvnia štátnych a verejných zamestnancov, keďže vláda navrhuje nulovú valorizáciu platov v roku 2026.
„Zamestnanci zaplatia na konsolidácii 800 miliónov eur, spolu s ďalšími opatreniami ide o viac ako 1,3 miliardy,“ uviedla. Opatrenia sa nedotknú len školstva a zdravotníctva, kde zostáva platná dohodnutá valorizácia. Uhlerová zároveň avizovala, že KOZ bude pokračovať v protestných aktivitách, keďže podľa nej medzi zamestnancami panuje vôľa pokračovať v tlaku na vládu aj po poslednom rokovaní.