Historik o 2. svetovej vojne: Nespokojnosť Slovákov prišla, keď začali Nemci prehrávať

BRATISLAVA / V rozhovore s historikom Tomášom Klubertom z Ústavu pamäti národa sa venujeme zložitým okolnostiam, ktoré viedli k rozpútaniu druhej svetovej vojny, a analyzujeme rolu Slovenska v prvých fázach tohto konfliktu.

Leto 1939 bolo predzvesťou katastrofy

Koncom leta 1939 bol svet na pokraji priepasti. Japonsko už dva roky viedlo vojnu proti Číne a v Európe bolo cítiť hrozbu nemeckej agresie voči Poľsku. "Po tom, ako v predošlom roku po Mníchovskej dohode obsadili česko slovenské pohraničie a potom aj v marci 1939 zlikvidoval zvyšok Československa, bolo jasné, že Nemecko sa už nezastaví a bude pokračovať v tejto expanzívnej politike," zdôrazňuje historik Klubert.

Poslednou bodkou bol pakt Molotov-Ribbentrop, zmluva o neútočení medzi dovtedy znepriatelenými Sovietskym zväzom a Nemeckom. Tajný dodatok paktu pritom rozdeľoval sféry vplyvu vo východnej Európe.

Versaillská zmluva: Zrod konfliktu ukrytý v povojnovom usporiadaní?

Niektorí historici tvrdia, že zárodky 2. svetovej vojny možno nájsť už v podmienkach Versaillskej zmluvy z roku 1919, ktorá Nemecko potrestala reparačnými platbami, územnými stratami a demilitarizáciou. Hoci zmluva nebola pre Nemecko likvidačná, problém spočíval v neschopnosti víťazných mocností dohliadať na jej dodržiavanie. "Keby v roku 1935 Veľká Británia a Francúzsko zakročili proti tomu, že Hitler obnovil všeobecnú brannú povinnosť, čím porušil Varšavskú zmluvu, alebo že v roku 1936 obsadil demilitarizované Porýnie, tak by druhá svetová vojna nemohla vypuknúť," vysvetľuje Klubert.

Prečítajte si tiež

Pri príležitosti 81. výročia SNP povýšili štyroch veteránov do hodnosti plukovníka

​

Mníchovská dohoda: Fatálna chyba v nádeji na mier

Mníchovská dohoda z roku 1938, ktorou mocnosti ustúpili Hitlerovi a obetovali československé pohraničie, bola pokusom o uspokojenie jeho územných požiadaviek. Ukázalo sa však, že išlo o naivnú predstavu. "Uverili mu a dúfali, že pokiaľ ho uspokoja, tak Nemecko už nebude mať ďalšie požiadavky. Lenže neprešlo ani pol roka a Nemecko obsadilo zvyšok českých krajín a na Slovensku vznikol vazalský štát," dodáva historik.

Hitler si získal podporu v Nemecku sľubmi o obnove veľmoci a zlepšení ekonomickej situácie. Taktiež mal tichú podporu štátov nespokojných s výsledkami 1. svetovej vojny. No keď Hitler začal voči Poľsku vznášať požiadavky, ktoré ohrozovali jeho suverenitu, Poliaci sa odmietli stať jeho vazalom.

Adolf Hitler

TASR

​

Útok na Poľsko a zlyhanie spojencov

1. septembra 1939 Nemecko napadlo Poľsko. Nemecká armáda postupovala rýchlo a premohla poľskú obranu. Hoci Veľká Británia a Francúzsko vyhlásili Nemecku vojnu, Poľsku reálne nepomohli. Osud krajiny spečatil 17. septembra útok Sovietskeho zväzu z východu.

Slovenská republika v tieni nacistického Nemecka

Po vzniku Slovenskej republiky 14. marca 1939 sa krajina stala vazalom nacistického Nemecka. Hoci formálne nezávislá, musela podriadiť svoju politiku nemeckým záujmom. Slovensko prejavilo ochotu podieľať sa na útoku proti Poľsku. "Definitívne sa rozhodol, že Slovensko bude hrať dôležitú úlohu v plánoch v júni 1939, keď maďarská vláda odmietla poskytnúť svoje územie pre útok proti Poľsku. Naopak, Slovensko prejavilo veľkú ústretovosť," uviedol Klubert.

Zranení československí vojaci tesne po vojne

TASR

​

Slovenská armáda sa tak už od prvého dňa vojny zúčastnila na ťažení proti Poľsku. Obyvateľstvo spočiatku nevnímalo vojnu negatívne, keďže sa Slovenska priamo nedotkla. Až neskoršie zapojenie do vojny proti Sovietskemu zväzu a zhoršovanie životnej úrovne vyvolali nespokojnosť.

Povinnosť pripomínať si minulosť

Historické udalosti, akou bola druhá svetová vojna, by mali byť neustále pripomínané a vysvetľované, aby sa predišlo ľahostajnosti a prekrúcaniu dejín. Hoci emócie časom vyblednú, dôsledky tohto konfliktu budeme pociťovať ešte veľmi dlho. Bol to konflikt, ktorý zmenil svet a podmienil vznik Organizácie Spojených národov, NATO či Európskej únie.