Lajčák študoval na Slovensku, v Rusku aj v Nemecku. Má dve dcéry a je osobnosť roka

BRATISLAVA / Odstúpením z vládnej funkcie pohrozil Miroslav Lajčák už minulý týždeň. Na rozdiel od predstaviteľov vládnych a opozičných strán prijatie migračného paktu OSN podporoval.

+15 fotiek

Miroslav Lajčák

​Dátum a miesto narodenia: 20. marca 1963 v Poprade

Vzdelanie: vyštudoval právo na Komenského univerzite v Bratislave a diplomaciu na Inštitúte medzinárodných vzťahov v Moskve, vzdelanie si doplnil aj štúdiom v európskom centre George Marshalla v nemeckom Garmisch-Partenkirchene

Doterajšie pozície: minister zahraničia (od apríla 2012); diplomaciu riadil aj v minulých vládach Roberta Fica v rokoch 2009 až 2010 a opäť od roku 2012, respektíve 2016; teraz bol v kabinete Petera Pellegriniho

Kariéra: koncom 80. rokov nastúpil na ministerstvo zahraničia a v rokoch 1991 až 1993 pracoval na československom, respektíve slovenskom veľvyslanectve v Moskve; neskôr bol veľvyslancom v Japonsku (1994 až 1998) a vo vtedajšej Juhoslávii, Albánsku a Macedónsku; v roku 2006 dohliadal ako splnomocnenec EÚ na referendum o samostatnosti Čiernej Hory; od leta 2007 do jari 2009 bol vysokým predstaviteľom medzinárodného spoločenstva pre Bosnu a Hercegovinu; potom riaditeľ Európskej služby pre vonkajšiu činnosť pre Rusko, východné partnerstvo a západný Balkán

Stranícka príslušnosť: nestraník (do súčasnej vlády ho navrhla najsilnejšia vládna strana Smer-SD)

Rodina: ženatý, dve dcéry

Ostatné:

- Odstúpením z vládnej funkcie pohrozil Lajčák už minulý týždeň. Na rozdiel od predstaviteľov vládnych a opozičných strán, prijatie migračného paktu OSN podporoval. Na jeho príprave sa podieľal počas svojho ročného pôsobenia vo funkcii predsedu VS OSN (september 2017 až september 2018).

- Lajčák je zástancom EÚ. Ako skôr uviedol, členstvo v únii je pre Česko i Slovensko životným záujmom a garanciou udržania národných hodnôt. Konštruktívnu úlohu musí podľa neho hrať tiež Vyšehradska skupina (V4), ktorej členmi sú Česko, Slovensko, Poľsko a Maďarsko. Nie je podľa neho možné sa len vymedzovať voči iniciatívam EÚ.

- V októbrovom prieskume agentúry Focus sa ukázalo, že najviac Slovákov by chcelo za prezidenta práve Lajčáka. Politik svoju kandidatúru na hlavu štátu ale opakovane poprel s tým, že sa chce naďalej venovať zahraničnej politike.

- Lajčák v roku 2016 neúspešne kandidoval na funkciu generálneho tajomníka OSN. V období od septembra 2017 do septembra 2018 bol nakoniec predsedom Valného zhromaždenia OSN.

- V minulosti mu najväčší bosnianskosrbský denník aj tlač bosnianskych Moslimov opakovane udelili titul Osobnosť roka.

- Lajčák bol v minulosti členom KSČ.