Analýzy 24: "Politika na štyri svetové strany je heslo, nie politika," tvrdí Chmelár

BRATISLAVA / Svet je dnes stabilnejší než pred rokom, vojna na Ukrajine pokračuje a geopolitické napätie rastie. Má Európa na to byť silným hráčom alebo vnútorné rozpory a nutnosť reformy ju výrazne obmedzujú? A kam do toho zapadá Slovensko? Je naša zahraničná politika čitateľná a predvídateľná? Má malý štát hrať na všetky štyri svetové strany alebo si musí jasne vybrať? A kde je hranica medzi hodnotami pragmatizmu a národným záujmom bilancovať rok 2025? Diskutovali analytik Eduard Chmelár a odborník na zahraničnú politiku Pavol Demeš.

Premiér Robert Fico sa pochválil pozvánkou od amerického prezidenta Donalda Trumpa do Spojených štátov, kde by mala byť podpísaná dohoda o spolupráci v jadrovej energetike. Odborník Pavol Demeš to vníma ako pragmatické gesto zo strany Trumpa, ktorý si týmto pozvaním zrejme odmeňuje slovenskú vládu za súhlas s rozsiahlym projektom nákupu americkej technológie. "Toto nie je štandardné pozvanie na bilaterálnu návštevu, ale Donald Trump ním oceňuje, že slovenská vláda súhlasila s týmto veľkým multi-miliardovým dielom," vysvetlil Demeš.

Politický analytik Eduard Chmelár s tým súhlasí, že z formálneho hľadiska ide o úspech, keďže pozvánku do Bieleho domu nedostal každý. "Do Bieleho domu sa nechodí každý týždeň na piknik," poznamenal. Zároveň však upozornil na možné podmienky a obavy, či si Slovensko bude môcť dovoliť investíciu v hodnote 15 miliárd eur.

Zmrazené ruské aktíva: Kompromis alebo rozkol?

Premiér Fico sa zúčastní na summite, kde sa bude riešiť otázka zmrazených ruských aktív. Slovensko nechce, aby sa tieto aktíva použili na nákup zbraní, ale až na obnovu Ukrajiny po skončení vojny. Eduard Chmelár upozornil, že všetko bude závisieť od toho, či Európska komisia obíde jednomyseľnosť a použije článok 122, čo považuje za právne sporné. Ak sa použije nástroj väčšiny namiesto jednomyseľnosti, môže to mať podľa neho negatívne dôsledky na budúcnosť Komisie a celej Európskej únie.

Pavol Demeš pripomenul, že ide o zložitý problém, ktorý je naviazaný na celkový prístup Európskej únie k dosiahnutiu prímeria a mieru na Ukrajine. Poukázal na intenzívne rokovania a tlak zo strany Spojených štátov, ktoré žiadajú Európsku úniu, aby dospela k nejakému rozhodnutiu spolu s Ukrajinou. Zmrazené aktíva sú súčasťou širšej hry a dôležité bude, do akej miery sa európski lídri dohodnú na vklade Európy pri stolovaní mieru.

Prečítajte si tiež

Politika 24: Šimečka by zmrazené ruské aktíva použil ako pôžičku Ukrajine

Mier na Ukrajine: Realita alebo zbožné želanie?

Donald Trump vyjadril mierny optimizmus ohľadom možného mieru na Ukrajine. Eduard Chmelár je však skeptický, pretože obe strany prejavili absolútnu neochotu na kompromis. Rusi neustúpia z toho, že Donbas bude ruský a Ukrajinci nebudú súhlasiť s tým, aby bol Donbas ruský de iure ani de facto.
Pavol Demeš poukázal na to, že Donald Trump nie je štandardný americký prezident a často rieši veci intuitívne. Domnieva sa, že Vladimir Putin bude mať vážny problém neurobiť čosi, čo by Trumpovi do Vianoc urobilo aspoň trocha radosť.

Eduard Chmelár je presvedčený, že v súčasnej fáze už dodávanie zbraní Ukrajine nepomáha. Konflikt nemá vojenské riešenie a neustále opakovanie mantry, že musíme Ukrajinu posilniť, aby bola v lepšej pozícii, nikam nevedie. Základnou požiadavkou by malo byť zastavenie krviprelievania.
Pavol Demeš pripomenul, že aj Rusi tvrdili, že v priebehu pár týždňov dobijú Ukrajinu. Dnes má Ukrajina silnú armádu a dokáže zasahovať aj ruské ciele. Vojna je krutá a bez vonkajšieho tlaku Spojených štátov a pomoci Európskej únie sa situácia nezlepší.

Ďalej Chmelár poukázal na to, že EÚ urobila chybu hneď na začiatku, keď uverila, že Ukrajina môže vyhrať. Návrh dohody z Istanbulu bol pre Ukrajinu najlepší a odvtedy sa situácia len zhoršuje. Európa môže brzdiť mierový proces, ale nemá páky na to, aby ho rozhodla. Tie má iba Donald Trump.
Pavol Demeš dodal, že Európu zastihla vojna na Ukrajine nepripravenú, čo sa týka vlastných obranných kapacít a zbrojného priemyslu. Spojené štáty dlhodobo garantovali bezpečnosť Európe, no teraz sa Európa musí inak správať, čo sa týka obrany samej seba a pomoci Ukrajine.

Prečítajte si tiež

K dosiahnutiu dohody o Ukrajine sme bližšie ako kedykoľvek predtým, tvrdí Trump

Slovensko: Militarizmus alebo mierový štát?

Premiér Fico hovorí o mieri, no zároveň neprekáža komerčné zarábanie na zbrojárskom priemysle. Eduard Chmelár s tým zásadne nesúhlasí. Slovensko by malo hľadať zdroje v inováciách a rozvoji, nie sa meniť na militarizovanú krajinu.
Slovensko otvára veľvyslanectvá v Afrike, čo podľa Chmelára nie je nič iné ako otváranie styčných kancelárií pre zbrojársky biznis. Ak prijímame azerbajdžanského diktátora a predávame mu mínomety, ktoré vieme na čo budú použité, tak to nevyzerá ako mierová politika.

Prečítajte si tiež

Analýzy 24: Väčšina Slovákov podporuje sprísnenie trestov za opakované krádeže

Zahraničná politika Slovenska: Heslá vs. realita

Eduard Chmelár principiálne podporuje politiku na štyri svetové strany, no problém je v tom, že je to len heslo, nie politika. Chýbajú koncepčné dokumenty a výsledky. Ako premiér stojí Robert Fico na čele výkonnej moci, a preto od neho musíme očakávať viac ako len stretnutia s rôznymi prezidentmi.

Pavol Demeš poukázal na to, že Slovensko sa vyčlenilo z európskeho mainstreamu a priblížilo sa k politike Maďarska. Robert Fico prestal byť primárne premiérom, ale predsedom politickej strany a mnohé jeho výroky sú skôr o tom, aby reprezentoval stranu a udržiaval koalíciu pokope. Jeho slovník zhrubol a prestal vnímať, že otvorene kritizuje Európsku úniu.
Pavol Demeš upozornil na to, že súdržnosť spoločnosti sa rozbíja a polarizácia je tak veľká, že na to upozorňuje aj prezident. Je dôležité, aby sa na zahraničnej politike nerobila domáca politika a aby sa spoločnosť vedela zhodnúť.