Danko chce zmenu zákona: Ak vás človek obviní a nepredloží dôkazy, bude ho to veľmi mrzieť

BRATISLAVA / Nezhodám v koalícii, vzťahu medzi predsedom strany Smeru-SD Robertom Ficom, predsedom vlády Petrom Pellegrinim a koaličnými partnermi, zahraničnej politike, ale aj výberu nového policajného prezidenta a jeho kompetenciám sa v relácii televízie TA3 V politike venoval predseda SNS a NR SR Andrej Danko.

Danko trvá na tom, že v koalícii, respektíve medzi ním a Pellegrinim vážne nezhody nie sú, vadilo mu ale, že sa o odchode ministra vnútra Tomáša Druckera a policajného prezidenta Tibora Gašpara dozvedel z televízie. "Ja som išiel do vlády s Bélom Bugárom a Robertom Ficom. Predseda Smeru sa rozhodol vytvoriť model, ktorý tu už bol a nedopadol šťastne,“ povedal Danko s tým, že bude treba nový mechanizmus. Trvá na tom, že jeho partnermi v koalícii sú predsedovia strán. Pellegrini má podľa neho dosť priestoru na autonómne rozhodovanie, ale tiež sa občas pýta, „kto je partner pri strategických rozhodnutiach,“ priznal Danko.

SNS sa hlási o svoje miesto

Pripomenul, že mu prekážala pozícia Slovenska k vojenskému zásahu spojencov v Sýrii. Otázku fungovania modelu, keď predseda najsilnejšej strany nie je predsedom vlády, pomôže podľa Danka vyriešiť nadchádzajúci snem Smeru. Zdôraznil, že SNS napätie nevytvára, iba sa hlási o svoje miesto. Podľa predsedu SNS národniari ukázali, že sú zodpovedným partnerom počas nedávnej politickej krízy. Dnes aj pre nedávne udalosti chodí na zahraničné pracovné cesty a vysvetľuje partnerom, čo sa na Slovensku od vraždy Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej zmenilo.

Zmena zákona

Danko v relácii avizoval, že chce zmeniť zákon o ochrane osobnosti. Podľa neho je slovenská politika o obviňovaní, a to mu vadí. Preto chce, aby boli v novom zákone lehoty, dokedy ten, čo obviňuje, bude musieť predložiť dôkazy. "Ak vás človek obviní a nepredloží dôkazy, bude ho to veľmi mrzieť,“ povedal Danko.

Názor na Gašpara

Pokiaľ ide o policajného prezidenta, podľa neho sa cez Tibora Gašpara personifikovala celá polícia a jej nefunkčnosť. Otázka, ako dlho by mal byť policajný prezident vo funkcii a kto by ho mal menovať, je podľa neho relevantná. Dôležitejšie ako osoby sú ale podľa Danka mechanizmy, napríklad medzi súdmi, políciou a prokuratúrou. Otázkou je aj, aké kompetencie nový prezident Policajného zboru bude mať.

​