Analýzy 24: Odborníci varujú pred dôsledkami vojny na Blízkom východe. Pocítiť ich môžu aj Slováci

Zdielať na

22.7.2026 Politika

Analýzy 24: Odborníci varujú pred dôsledkami vojny na Blízkom východe. Pocítiť ich môžu aj Slováci

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Hoci letné horúčavy v Európe ustúpili, geopolitické napätie, najmä na Blízkom východe, zostáva alarmujúce. Z prímeria je opäť ostreľovanie, čo má priamy dosah na globálnu ekonomiku, predovšetkým na ceny ropy a s tým súvisiace náklady na cestovanie či bežný život. Analýzy 24 s moderátorkou Luciou Stráňavovou sa zamerali na túto komplexnú situáciu s odborníkom na zahraničnú politiku USA Jurajom Krížom a hlavným ekonómom Trinity Bank Lukášom Kovandom.

Blízky východ v neistote: Prečo prímerie zlyháva?

Situácia v regióne je už takmer jedenásty deň poznačená pokračujúcim ostreľovaním zo strany Spojených štátov. Irán 20. júla dostal návrh na desaťdňové prímerie, no konkrétna odpoveď zatiaľ nie je známa. Podľa Juraja Kríža, experta na zahraničnú politiku USA, je akékoľvek predpovedanie vývoja konfliktu mimoriadne náročné.

Kríž pripomína, že zatiaľ čo v minulých konfliktoch Spojených štátov bolo možné spoľahnúť sa na vyhlásenia Pentagonu či Bieleho domu, v súčasnosti to neplatí. Donald Trump podľa neho vyhlásil víťazstvo alebo prímerie s Iránom už „desať, dvanásť či pätnásťkrát“, preto treba jeho vyjadrenia brať s veľkou rezervou. Dokonca aj počas údajného prímeria dochádzalo k ostreľovaniu medzi iránskymi a americkými silami alebo ich spojencami.

Rast cien ropy môže zasiahnuť celú ekonomiku

Pokračujúci konflikt má rozsiahle ekonomické dôsledky, ktoré pociťuje aj Európa. Lukáš Kovanda, hlavný ekonóm Trinity Bank, upozornil, že riziko výrazného zdražovania je stále vysoké. Ceny ropy za približne šesť týždňov vzrástli o takmer štyri percentá. „Nedá sa vylúčiť ani to, že sa cena ropy dostane do pásma od 150 do 200 dolárov za barel, čo by, samozrejme, znamenalo výrazné zdraženie pohonných hmôt na Slovensku.“

Takýto vývoj by podľa neho ochromil ekonomiky najmä v Európskej únii, ktorá je čistým dovozcom ropy a zemného plynu. Vyššie ceny ropy by zároveň posilnili inflačné tlaky, čo by prinútilo centrálne banky držať úrokové sadzby na vyšších úrovniach. Dôsledkom by boli drahšie úvery pre firmy aj hypotéky pre domácnosti.

Kovanda upozorňuje, že trhy toto riziko stále podceňujú. Veria totiž, že situácia sa upokojí a pomôže uvoľňovanie strategických rezerv. Tie sú však podľa neho v Spojených štátoch na najnižšej úrovni od roku 1984 a ich ďalšie čerpanie má svoje limity.

K rastu cien podľa neho prispieva aj obmedzenie dodávok ropných produktov z Číny a poškodzovanie ruskej ropnej infraštruktúry ukrajinskými silami. Rusko už muselo zakázať vývoz nafty, čo vytvára ďalší tlak na rast cien.

Vojna zvyšuje tlak aj na americké financie

Vojna v Iráne už Spojené štáty podľa moderátorky stála približne 37,5 miliardy dolárov, teda približne 32,2 miliardy eur. Ide približne o sumu, ktorá zodpovedá výdavkom slovenského štátneho rozpočtu za jeden rok.

Donald Trump podľa Kovandu verí, že časť obrovského amerického dlhu pomôžu splácať vyššie clá. „Donald Trump si myslí, že clá mu umožnia splácať obrovský americký dlh. Je však na omyle. Akékoľvek zvyšovanie ciel nebude stačiť na to, aby pokrylo gigantický dlh Spojených štátov.“

Ekonom zároveň pripomenul, že americký Najvyšší súd v minulosti zrušil časť Trumpových recipročných ciel, preto administratíva musí hľadať zložitejšie spôsoby ich zavádzania a v niektorých prípadoch bude potrebovať aj súhlas Kongresu.

Hormuzský prieliv zostáva rizikom

O konfliktnom potenciáli regiónu podľa Kríža svedčí aj reakcia spojencov. Nový britský premiér uistil Donalda Trumpa o pripravenosti pomôcť pri zabezpečení bezpečnej plavby cez Hormuzský prieliv.

Kríž však toto gesto vníma skôr ako politickú deklaráciu. „Donald Trump s nikým nekonzultoval tieto nepremyslené útoky na Irán." Podľa neho je problémom najmä to, že prieliv možno relatívne jednoducho ohrozovať lacnými dronmi a raketami. Irán sa myšlienkou jeho uzavretia zaoberal už dlhšie a súčasný konflikt toto riziko ešte zvýšil.

Konflikt sa rozširuje aj mimo Hormuzského prielivu

Napätie sa podľa Kríža neobmedzuje len na Hormuzský prieliv. Húsíovia v Jemene, ktorí sú spojencami Iránu, začali ostreľovať Bab-el-Mandeb, strategický prieliv pri vstupe do Červeného mora. Podľa odborníka pritom obe strany konfliktu postupujú krátkozrako, čo znižuje šance na skoré ukončenie bojov.

Rast cien ropy sa už podľa Kovandu prejavuje aj v leteckej doprave. Spomenul napríklad spoločnosť Ryanair, ktorej klesol zisk. Konflikt zároveň obmedzil leteckú dopravu do viacerých destinácií a Omán už pre svoju blízkosť k oblasti konfliktu nepatrí medzi odporúčané dovolenkové destinácie.

Ak ceny ropy zostanú dlhodobo vysoké, podľa ekonóma sa to neprejaví len na cenách pohonných hmôt či leteniek. Drahšie budú aj potraviny, mestská hromadná doprava, plyn a elektrina. Najviac to zasiahne domácnosti s nižšími príjmami. „Situácia sa môže ešte výrazne zdramatizovať. Nakoniec nielen v oblasti bezpečnostnej a ekonomickej, ale nakoniec i sociálne."

Ukrajina mení velenie armády

Diskusia sa dotkla aj vojny na Ukrajine. Americká diplomacia sa síce snaží pokračovať v rokovaniach, o čom svedčí plánované stretnutie Marca Rubia so Sergejom Lavrovom, no Juraj Kríž je voči výsledkom skeptický.

Na Ukrajine medzitým došlo k výmene náčelníka Generálneho štábu. Podľa Kríža išlo o reakciu na kritiku doterajšieho velenia, ktoré bolo spájané so „starou sovietskou mentalitou boja“ a nadmerným nasadzovaním živej sily. Nové vedenie podľa neho lepšie pozná moderný spôsob vedenia vojny vrátane využívania dronov a štandardov NATO.

Zmena podľa Kríža odráža nielen vojenské potreby, ale aj vnútropolitický vývoj na Ukrajine a ochotu prezidenta Volodymyra Zelenského ustúpiť tlaku verejnosti.