V4 môže fungovať na spoluprácu, ale nie ako kompaktná sila, uviedol Zala v Analýzach 24

BRATISLAVA / Diskusia o budúcnosti Vyšehradskej štvorky (V4), napätie medzi českou vládou a prezidentom či otázka mierových rokovaní na Ukrajine a Blízkom východe ukázali, že stredná Európa aj celý kontinent čelia obdobiu významných výziev. V relácií Analýzy 24 sa o tom rozprávali bývalý europoslanec a analytik Boris Zala a bývalý minister zahraničných vecí Českej republiky Cyril Svoboda.

​Spor predstaviteľov v Česku

Jednou z najdiskutovanejších tém bol nečakaný spor medzi českou vládou a prezidentom. Situáciu vyostril zásah Ústavného súdu, ktorý predbežným rozhodnutím rozhodol v prospech prezidenta. Podľa bývalého českého ministra zahraničných vecí Cyrila Svobodu ide o mimoriadne nezvyčajnú situáciu, ktorá môže ešte viac prehĺbiť napätie medzi najvyššími ústavnými činiteľmi krajiny.

Prečítajte si tiež

Ústavný súd nariadil českej vláde, aby zabezpečila účasť prezidenta Pavla na summite NATO

Analytik a bývalý europoslanec Boris Zala však upozornil, že podobné konflikty sú prirodzenou súčasťou demokratickej politiky a samy osebe nemusia oslabiť medzinárodné postavenie Českej republiky.

V4: Oživenie alebo len symbolické stretnutie?

Pozornosť sa sústredila aj na budúcnosť Vyšehradskej štvorky. Nový maďarský premiér Péter Magyar sa snaží obnoviť spoluprácu krajín V4 po období stagnácie, ktoré podľa viacerých pozorovateľov spôsobila politika jeho predchodcu Viktora Orbána.

Zala však zostáva skeptický voči predstavám o V4 ako o jednotnom politickom bloku.

"Každý štát si bude v Európskej únii hľadať spojencov podľa vlastných záujmov. V4 môže fungovať ako platforma spolupráce, ale nie ako kompaktná sila," uviedol.

Podobný pohľad prezentoval aj Cyril Svoboda. Podľa neho je V4 predovšetkým priestorom na komunikáciu susedných krajín, ktoré sa v niektorých otázkach zhodnú a v iných nie.

Od 1. júla preberá predsedníctvo vo Vyšehradskej skupine Slovensko. Práve to môže byť podľa odborníkov príležitosťou na nové impulzy a konkrétne projekty, napríklad v oblasti dopravy, energetiky či cezhraničnej spolupráce.

Hľadanie novej pozície v Európe

Diskusia sa dotkla aj zahraničnopolitického postavenia Slovenska. Boris Zala označil predsedníctvo vo V4 za možnosť pre premiéra Roberta Fica zlepšiť svoje vzťahy s európskymi partnermi po kontroverzných krokoch vo vzťahu k Rusku.

Práve návšteva Moskvy a stretnutie s Vladimirom Putinom podľa neho poškodili obraz Slovenska v očiach viacerých európskych lídrov.

"Bola to jednoznačná reakcia Európy na to, že Robert Fico zašiel vo vzťahu k Rusku príliš ďaleko," skonštatoval Zala v súvislosti s diplomatickými komplikáciami medzi Bratislavou a Berlínom.

Európa by mala prísť s vlastným mierovým plánom

Významnú časť debaty zaberala vojna na Ukrajine. Podľa Borisa Zalu by Európska únia mala prestať čakať na iniciatívu Spojených štátov a pripraviť vlastný návrh mierového riešenia.

"Rusko-ukrajinská vojna je predovšetkým európskym problémom. Európa by mala sama definovať, ako si predstavuje ukončenie ruskej agresie a budúce bezpečnostné usporiadanie," zdôraznil.

Podľa neho konflikt zásadne ovplyvňuje bezpečnosť aj ekonomiku európskych štátov, a preto by Únia mala zohrávať aktívnejšiu úlohu pri hľadaní riešenia.