Analýzy 24: Svet je dnes oveľa menej bezpečný a predvídateľný ako pred rokom

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Vysoké ceny benzínu a nafty opäť nútia vládu hľadať riešenia. Od októbra chce zastropovanie marže čerpacích staníc zlacniť cestovanie vlakmi a rokuje aj o lacnejšej autobusovej doprave či MHD. Pomôžu tieto opatrenia ľuďom reálne ušetriť alebo len tlmia následky problému? A aké možnosti má štát ešte k dispozícii? Na tieto aj ďalšie otázky odpovie analytik Andrej Lednár z Prvej Energetickej a politológ a dekan Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici Branislav Kováčik.

Vláda chce zastupovať maržu predajcov palív na 10 centov za liter. Čo presne tým môže dosiahnuť? Tým, že uvidíme síce určité zníženie cien pohonných hmôt, ale treba si uvedomiť, že bude to mať veľmi negatívny dopad aj na samotných predajcov, hovorí analytik. To znamená, tá marža netvorí väčšinovú časť cien pohonných hmôt. "Ak by sme sa pozreli na ceny pohonných hmôt, napríklad pri benzíne, až 55 percent tvoria poplatky a dane. Pri nafte je to okolo 46 až 47 percent." Takže skutočné zastropovanie týchto marží nebude mať dopad na ceny pohonných hmôt také, ako by možno ľudia očakávali.

Menšie čerpacie stanice môžu mať problém

Podľa analytika sa menších čerpacích staníc dotkne takáto zmena výraznejšie, pretože už teraz bojujú s minimálnymi maržami a musia konkurovať veľkým hráčom na trhu. A takýmto spôsobom sa to konkurenčné prostredie ešte zhorší a môžeme byť práve svedkami nie cenovej vojny alebo teda prirodzenému znižovaniu cien, ale práve tým, že tie ceny budú v určitej forme zablokované a nebudú motivovaní samotní predajcovia a samotné čerpacie stanice znižovať ceny, tak v súčasnosti.

Prečo práve maloobchodná a nie rafinérska marža?

Je veľmi ťažko dohľadateľné, akým spôsobom je táto marža tvorená. Podľa analytika to znamená, že tu máme osobitný odvod, ktorý máme aj voči Slovnaftu a voči spoločnosti MOL, kde sa napríklad za rok 2025 sa vyzbieralo 47 miliónov eur. "Slovensko už má určité opatrenia, akými práve do nadmerných marží zasahuje práve v tom výrobnom faktore. A práve v tej výrobe a na rozdiel od iných krajín, už to riešime dlhodobo." Sú tu aj iné možnosti, ako postupovať a iné systémy, ktorými sa môžeme inšpirovať zo zahraničia tak, aby sme skutočne videli výraznejší rozdiel v cenách. Tu by už ale štát musel zasiahnuť iným spôsobom a siahnuť na svoje vlastné prostriedky a to na spotrebnú daň alebo DPH.

Napríklad v Nemecku došlo k zníženiu daní. Na začiatku bol pokles výraznejší, ale časom už samotní predajcovia pocítili, že môžu mierne navýšiť ceny a nezohľadňovali celý rozdiel v daniach alebo v tej daňovej úľavy, ktorú dostali. Tu treba každé zníženie cien následne kontrolovať. Štandardne platí, že konkurencia je ten najlepší dozor. Vidíme to aj v súčasnosti na čerpacích staniciach. "Tam, kde je rozdiel pár centov, stoja rady áut, ktoré čakajú na natankovanie. Zatiaľ čo tie čerpacie stanice, ktoré majú čo len o málinko vyššie ceny, tak zívajú prázdnotou. To znamená, samotný spotrebiteľ rozhodne o tom, či tie ceny sú preňho adekvátne a či je ochotný platiť."

Slovnaft má na Slovensku výnimočnú pozíciu

Je to hlavný a najväčší dodávateľ pohonných hmôt na Slovensku. Ale stále sa ho to rovnako dotýka. "Treba si uvedomiť, že máme otvorený trh a práve ak dôjde k pokriveniu cien v SR, budeme svedkami nielen turizmu za pohonnými hmotami. Ale môžeme byť svedkami aj opačného paradoxu. A to, že tí dodávatelia pohonných hmôt sa ich rozhodnú radšej predávať inde." To znamená, pôjde to do iných krajín v rámci Európskej únie a tým pádom by sme mohli byť svedkami ešte väčšieho nedostatku pohonných hmôt a rastu cien na Slovensku.

Dokonalý systém neexistuje

Najbližšie je k tomu v súčasnosti Francúzsko, ktoré má vyslovene cielenú pomoc. Plošne nemá zavedené žiadne podporné mechanizmy, ale sústreďuje sa vyslovene na zamestnancov, farmárov, dopravcov a tým poskytuje cielené cielené finančné balíky. Práve tým Francúzsko šetrí a môže sa sústrediť aj na sociálne slabších, ktorí tu pomoc najviac potrebujú.

Na Slovensku podľa Andreja Lednára sú stále výrazne lacnejšie pohonné hmoty ako v iných krajinách Európskej únie. Od prvého októbra očakávam minimálne fixáciu cien tak, aby zase nedochádzalo k ďalšiemu nárastu a napríklad, aby sa aj nafta držala pod zázračnú hranicu dvoch eur, ktorú už niektoré čerpacie stanice prekračujú.

Od októbra majú byť lístky v druhej triede vo vlakoch o polovicu lacnejšie

Toto opatrenie bude platiť zatiaľ mesiac a následne ho má vláda prehodnotiť. Analytik však považuje tento krok skôr za sociálne opatrenie. Na druhej strane železničná sieť nie je dostatočne pokrytá po celom Slovensku, nemôžu ju využívať všetci. "Toto riešenie by som vnímal skôr v prípade, ak by sme mali nedostatok paliva. Tým pádom je to opatrenie, ktoré nebude niesť za sebou zníženie cien pohonných hmôt, ale môže ušetriť prostriedky určitej časti obyvateľstva." Sú to najmä pracovníci. "Neviem si skutočne predstaviť pri niektorých profesiách, že by dokázali niečo prevážať napríklad tým vlakom. To je presne ten problém, že skutočne z veľkej časti, keď sa pozeráme na tých pracujúcich, oni sú časovo obmedzení a to znamená využívať relatívne nízku alebo slabú slabé pokrytie Slovenska vlakovou dopravou, tak tuto narážame na ten najväčší problém." Napriek tomu je to podľa analytika určite pozitívny krok a pomôže časti obyvateľstva.

Náklady bude musieť niekto znášať

Budú to daňové poplatníci, keďže ide o štátneho prepravcu. "Takže ani 50-percentná zľava nie je adarmo a niekto to zaplatiť bude musieť. To znamená, zase sa tu vraciame k tomu, že na jednej strane nie sme ochotní ponížiť spotrebnú daň alebo DPH a na druhej strane poskytujeme 50-percentnú zľavu na dopravu na verejnú dopravu. Práve tú vlakovú." Vláda má možnosti, ako regulovať, ako zasahovať do daňového systému. "To uvidíme, či k tomuto kroku príde." Už momentálne sa rieši skôr práve zastropovanie cien od januára a je to jedna z možností.

Svet sa mení: Trhliny sa zmenili na kaňony

Podľa Branislava Kováčika sme svedkami toho, ako sa jednotlivé mocnosti snažia presadzovať svoje národné záujmy a častokrát pritom nerešpektujú princípy alebo záväzky, ktoré vyplývajú z noriem medzinárodného práva. "Je to zvlášť nebezpečné a ohrozujúce pre také krajiny, akou je Slovenská republika." Faktom zostáva, že dlhé roky sa hovorí o potrebe reformy OSN, ale len v niektorých kľúčových otázkach, ako je napríklad Bezpečnostná rada. Je to veľmi citlivá záležitosť a Slovensko sa práve teraz uchádza o podporu za nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. Turecký prezident Erdogan jednoducho povedal, že dnešný svet je asi taký, že "190 krajín v podstate je závislých od rozhodnutia možno piatich mocností v rámci stálych členov Bezpečnostnej rady OSN, ktorí vedia napríklad v prípade potreby vetovať rezolúcie, ktoré majú na rozdiel napríklad od nezáväzných rezolúcii valného zhromaždenia záväzný charakter alebo napríklad umožňujú použitie sily v medzinárodných vzťahoch."

Dôležité je, aká je pozícia Slovenskej republiky. Pre nás, ako pre malý štát je absolútne kľúčové, aby pokiaľ je to možné, vždy a za každých okolností alebo v čo najširšej miere, boli rešpektované princípy a záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva, pretože len tie nám poskytujú ochranu. "A možno, že istú predvídateľnosť systému medzinárodných vzťahov, nakoľko my nedisponujeme mocenským potenciálom, aby sme si ho dokázali naše záujmy obhájiť aj iným spôsobom."

Čo pre Slovensko znamená byť nestálym členom Bezpečnostnej rady?

Je to predovšetkým veľmi prestížna záležitosť. Pozícia nestáleho člena je, samozrejme, odlišná od stáleho člena. Nedisponujeme právom veta. Slovenská republika už v minulosti takúto pozíciu zastávala. To znamená, v tomto období je zvýšené diplomatické úsilie SR, aby sme túto pozíciu obhájili. Bolo by to veľkým prejavom aj istej miery akceptácie SR v zahraničí. "Pokiaľ mám správne informácie momentálne vďaka aktivitám MZV tá podpora sa pohybuje niekde okolo 120 štátov, takže uvidíme, či sa nám to nakoniec podarí."

Problémy súčasného sveta

Český prezident Petr Pavel dnes ( 23.9 ) v OSN povedal, že povojnový systém prechádza zásadnou zmenou. "Sme ešte stále pri reforme starého svetového poriadku, alebo už sme svedkami vzniku nového?" Tá hranica sa dá niekedy veľmi ťažko určiť. Na druhej strane je nespochybniteľné, že globálny vývoj sa uberá smerom, kde napriek ešte stále istej dominancii USA vzniká viacero mocenských centier. Aj USA si uvedomujú, že nebudú schopné dlhodobo v podstate diktovať a ovládať dianie kdekoľvek na svete a musia vychádzať z obmedzenosti svojich zdrojov. Preto sa primárne budú koncentrovať na západnú hemisféru.

Zmení sa niečo zasadnutí OSN?

Treba si pozrieť vyjadrenia Donalda Trumpa k Medzinárodnému trestnému súdu. Možno to tiež naznačí, akým spôsobom USA vnímajú medzinárodné inštitúcie. "Podľa môjho názoru prejavy jednotlivých štátnikov budú reflexiou toho, ako oni vnímajú budúcnosť globálneho sveta." Záver, ktorý z toho vyplýva je, že svet je dnes oveľa menej bezpečný a predvídateľný oproti tomu, ako bol pred rokom. "A to je pre nás všetkých veľká výzva na zamyslenie a zodpovedné konanie a rozhodovanie," dodal politológ.