Všetko najlepšie v Novom roku vzrušujúcich dejín!

Rok 2020 bude veru ľahko zapamätateľný, aj si ho budeme všetci dlho pamätať, a nielen pre tie dve dvadsiatky v dátume. Aspoň v to teda všetci dúfame, lebo čaro budúcnosti spočíva v jej nepredvídateľnosti. Nikto dnes nemôže s istotou povedať, že v ďalších rokoch sa nebudú písať ešte vzrušujúcejšie dejiny, presne v duchu známej kliatby: Bodaj by si žil v zaujímavých časoch!

Na Slovensku nám rok 2020 priniesol dve pohromy, ktoré sa navzájom dokonale dopĺňajú a výdatne si pomáhajú – pandémiu koronavírusu a vládu Igora Matoviča.

Z prvej vlny covidu sme ešte vyšli ako víťazi Európy. Požehnanie rektora baziliky svätého Benedikta v Hronskom Beňadiku, ktorý ho krajine udelil, keď nad jej stredom zakrúžil v súkromnom lietadle, s relikviou Kristovej krvi na palube, sotva niečomu ublížilo. Jedine ak imidžu cirkevných autorít, ktoré sa u nás aj v roku 2020 viac spoliehajú na magické rituály, než na vedecké poznanie.

Dnes už ale vcelku presne vieme, čo nás na jar zachránilo. Bolo to okamžité zavedenie lockdownu. Čím skôr ho aplikujeme a čím je prísnejší, tým kratšie trvá a tým je účinnejší.

Vzhľadom k zanedbateľnému počtu nakazených, chorých a mŕtvych, sa v tom čase mnohým zdalo, že opatrenie je drakonické a zbytočné. No dosluhujúca vláda Petra Pellegriniho už nemala čo stratiť, takže urobila to, čo považovala za správne, a nie za politicky výhodné.

Spolu s pandémiou sa u nás totiž vyzúrili aj voľby. Volič sa rozhodoval v (oprávnenom) hneve a hodil svoj hlas tomu, kto mu najpresvedčivejšie sľuboval pomstu. Sľuboval aj boj proti korupcii, ale kto mu uveril, zaslúži si krajinu, v ktorej žije, aj všetky jej predchádzajúce vlády, od Mečiarovej až po poslednú Ficovu.

Keď mal Robert Fico zlepiť svoju prvú koalíciu s Vladimírom Mečiarom a Jánom Slotom, pretože nemal nikoho iného na výber, museli ho k tomu prinútiť ľudia, ktorí do jeho politického projektu investovali. On sám považoval ďalšie štyri roky v opozícii za vcelku prijateľnú alternatívu. Igor Matovič Borisa Kollára nepotreboval, ale chcel ho. Aj mu priznal taký podiel na moci, ktorý mu podľa parlamentnej matematiky rozhodne nepatrí. No a tvrdiť, že chcete s Borisom Kollárom po boku potláčať korupciu, je rovnako vierohodné, ako keby ste chceli s Tiborom Gašparom bojovať proti mafii.

Matovič síce preukázal fascinujúcu neschopnosť plánovať aspoň na pár hodín vopred, preto sa jeho rozhodnutia často menia v priebehu jediného dňa, no disponuje pozoruhodným pudom, ktorý by mu závideli aj veteráni krysích bojov o územie s reštauračnými odpadkami. Keby mal v koalícii len Za ľudí a SaS, mohli by ho účinne kontrolovať, pretože by bez nich vládnuť nedokázal. Kollár je stabilizačným prvkom koalície, pokiaľ dostane, čo si vypýta, nezaujíma ho, čo premiér vymyslí a postaví sa za akýkoľvek nápad, ktorý náhle vytryskne z jeho dutiny ústnej.

Pre spravodlivosť treba dodať, že Boris Kollár nie je len dôstojným nástupcom velikánov vo vedení parlamentu ako Ivan Gašparovič, Jozef Migaš, Pavol Paška či Andrej Danko, ale dokázal ich odkaz aj posunúť na celkom novú úroveň.

Pri tom všetkom môžeme hovoriť o šťastí, že tí ľudia z novej mocenskej garnitúry, ktorí skutočne majú politickú víziu i schopnosť napĺňať ju, väčšinou práve z Kollárovho košiara, sú brzdení pandémiou. Zatiaľ stihli podkopať základy transparentných výberových konaní, dosadiť pár nekompetentných diletantov do kľúčových pozícií, ako je vedenie koncových nemocníc, či nabúrať dôchodkový systém, no keby mali čas a pokoj na prácu, boli by sme už kdesi v poslednej tretine maďarskej cesty. Samotnému šéfovi parlamentu stačí, že môže aj počas zákazu vychádzania voziť bývalé missky vo vládnom aute, prípadne že lyžiarske vleky a hotely na Donovaloch sú rovnako plné ľudí, ako chladničky na mŕtvoly. Ak vláda predsa len zavedie naozajstný lockdown, tak rozhodne nie pred koncom zlatého týždňa v zimných strediskách.

O polnoci sa zmení dátum len o jedno číslo, počet chorých a mŕtvych bude stúpať po stovkách. Očakávať, že rok 2020 bol iba akousi numerologickou pohromou, ktorú zastrelia silvestrovské ohňostroje, je ešte hlúpejšia povera, než viera v magické účinky odrezkov zo svätých nebožtíkov. Skutočne zaujímavé časy ekonomických, sociálnych a politických dôsledkov roku 2020 nás ešte len čakajú. Keby sa mal stať rok 2021 volebným rokom, ľudia budú voliť v ešte väčšom hneve ako naposledy, niečo ešte menej príčetné, ako bol Igor Matovič. Čaká nás jediná istota – že nudiť sa nebudeme.

Všetko najlepšie v Novom roku vzrušujúcich dejín!