Bulharsko stoplo práce na plynovode

SOFIA / Bulharské úrady v nedeľu oznámili, že zastavujú práce na plynovode, ktorý má prevážať ruský zemný plyn do Európy a obísť Ukrajinu. Bulharsko sa nevzdáva účasti na výstavbe plynovodu Južný prúd a projekt považuje za nezvratný.

Rozhodnutiu predchádzala kritika zo strany Európskej únie a USA. Bulharský minister vyjadril presvedčenie, že plynovod sa podarí vybudovať po vyriešení sporných otázok týkajúcich sa jeho prevádzky.

"Keď sa pozrieme na situáciu strategicky a bez emócií, projekt Južný prúd vyzerá ako nezvratný a dôležitý pre Európu aj Bulharsko," uviedol vo vyhlásení Stojnev.

Na najbližšom zasadnutí

Hovorca Kremľa Dmitrij Peškov uviedol, že Moskva krok Bulharska preskúma. Podľa ministerstva energetiky v Moskve chce ruská strana o problematike rokovať s európskym komisárom pre energetiku Güntherom Oettingerom.

Plynovod Južný prúd v Bulharsku:

Hovorkyňa Európskej komisie Sabine Bergerová krok Bulharska privítala a dodala, že o spoločnom postoji k projektu by mali rokovať lídri EÚ v rámci najbližšieho zasadnutia Európskej rady.

Externé rokovania

Washington vládu v Sofii varoval, že ak kontrakt na výstavbu bulharskej časti plynovodu získa ruská spoločnosť Stroitansgaz, môžu sankciám čeliť aj zúčastnené bulharské firmy. Bulharsko je najchudobnejší členský štát EÚ a krajina je takmer úplne závislá na dodávkach zemného plynu z Ruska.

Európska komisia v marci oznámila, že odkladá rokovania s ruským plynárenským gigantom Gazprom o plynovode Južný prúd, ktorý má obísť Ukrajinu a prepravovať ruský zemný plyn do Európy cez Balkán. Rokovania budú pokračovať na expertnej úrovni.

Plyn cez Čierne more

Gazprom zatiaľ nezískal výnimku z legislatívy EÚ o povinnosti vlastníckeho oddelenia výroby a distribúcie energií. Minulý týždeň komisia oficiálne vyzvala bulharskú vládu, aby zastavila práce na plynovode. Zdôvodnila to pretrvávajúcimi pochybnosťami o súlade projektu ruskej spoločnosti Gazprom s právom Európskej únie.

Plynovod Južný prúd má dopravovať zemný plyn cez Čierne more do južnej a strednej Európy. Buduje ho firma Gazprom s cieľom diverzifikovať prepravné trasy pri exporte zemného plynu.

Na výstavbe pozemnej časti plynovodu sa medzivládnymi dohodami zaviazali podieľať Bulharsko, Srbsko, Maďarsko, Grécko, Slovinsko, Chorvátsko a Rakúsko. Odhadované celkové náklady na projekt sú viac ako 15 miliárd eur. Od roku 2018 by mal plynovod prepravovať do Európy do 63 miliárd kubických metrov plynu.