Sankcie, clá a tlak veľmocí: Geoekonomická konfrontácia je najväčším rizikom roku 2026

SLOVENSKO / Napriek predpovediam o solídnom raste globálnej ekonomiky zostávajú riziká, najmä geopolitické, stále prítomné a dokonca sa stupňujú. Ekonomické analýzy 24 s analytikom VÚB banky Zdenkom Štefanidesom a Vladimírom Vaňom z Wealth Effect Managementu odhalili, ako sa svet vyrovnáva s týmito výzvami a aké pozitívne trendy by mohli naštartovať rast.

Riziká súvisiace s konfrontáciou v oblasti geoekonomiky

Na prvom mieste rebríčka rizík pre rok 2026 sa umiestnila geoekonomická konfrontácia. Tento termín zahŕňa využívanie hospodárskych nástrojov, ako sú sankcie, clá a dovozné kvóty, na presadzovanie geopolitických záujmov. Konkrétnym príkladom je situácia, keď India obchádza sankcie uvalené na ruskú ropu, spracováva ju a následne so ziskom vyváža.

Stupňujúce sa konflikty vo svete, vrátane vyhrážok voči Grónsku a Venezuele, si vyžadujú opatrnosť. Spojené štáty americké argumentujú národnou bezpečnosťou a prístupom k vzácnym kovom a ropným zdrojom. Analytici však poukazujú na to, že nátlakové kroky a vojenské operácie, ako napríklad tá vo Venezuele, si môžu vyslúžiť negatívne hodnotenie v histórii.

Grónsko ako záujem Ameriky

Záujem Donalda Trumpa o Grónsko má podľa odborníkov jasné ekonomické dôvody. Ostrov je potenciálnym zdrojom vzácnych kovov, kľúčových pre technologickú revolúciu. Spojené štáty americké už od roku 1951 majú s Dánskom bezpečnostnú zmluvu o využívaní Grónska na vojenské účely. Napriek tomu, rétorika voči Grónsku a Dánsku, vernému spojencovi v NATO, vyvoláva obavy.

Hoci trhy reagujú na geopolitické riziká pomerne zhovievavo, je potrebné brať do úvahy ich volatilitu. Po nátlakových krokoch voči Grónsku a EÚ oslabili európske akciové tituly. Colná vojna, iniciovaná Donaldom Trumpom, bola na konci dňa slabšia, ako sa očakávalo. Avšak, ak by sa súčasné hrozby naplnili, mohli by mať fundamentálny dopad na globálnu ekonomiku. Zavedenie ciel na osem európskych krajín (Dánsko, Nórsko, Švédsko, Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Fínsko a Spojené kráľovstvo) s možným rastom na 25 % vyvoláva obavy o anulovanie obchodnej dohody medzi EÚ a USA.

Polarizácia spoločnosti a ďalšie riziká

Správa Svetového ekonomického fóra upozorňuje aj na ďalšie riziká, ako sú dezinformácie, polarizácia spoločnosti a inflácia. Analytici zdôrazňujú, že polarizácia spoločnosti, ktorá súvisí s nerovnomerným rozdelením hospodárskeho rastu, môže mať negatívny dopad na politickú situáciu v Európe. Ekonomický rast v eurozóne zaostáva za Spojenými štátmi americkými, čo je spôsobené štrukturálnymi dôvodmi, ako je zaostávanie v konkurencieschopnosti, produktivite a investíciách do technológií. Riziko nižšej inflácie, ako je cieľ ECB, predstavuje výzvu pre udržanie ekonomického rastu.

Svetová ekonomika v roku 2026 stojí na križovatke. Odolnosť, technologický pokrok a strategické investície predstavujú šance na rast. Súčasne je však nutné venovať pozornosť stupňujúcim sa geopolitickým rizikám a ich potenciálnemu vplyvu na hospodársky vývoj. Budúcnosť ukáže, či sa dokážeme vyrovnať s týmito výzvami a využiť príležitosti, ktoré sa nám naskytnú.