Bulharský prezident Rumen Radev oznámil, že odstúpi z funkcie

SOFIA / Bulharský prezident Rumen Radev oznámil, že v utorok podá demisiu, uviedli tlačové agentúry. Šéf štátu podľa agentúry Reuters svojím krokom vyvolal špekulácie, že založí vlastnú stranu, ktorá by sa uchádzala o priazeň voličov v predčasných voľbách. Tie krajinu čakajú pravdepodobne na jar.

"Nový zvrat v politickej kríze"

"Zajtra (v utorok) predložím svoju demisiu z funkcie prezidenta Bulharskej republiky," vyhlásil 62-ročný Radev v krátkom prejave. Agentúra AFP označila prezidentovo rozhodnutie za nový zvrat v politickej kríze, ktorá destabilizuje balkánsku krajinu už päť rokov.

Radev, ktorý mal prevažne ceremoniálnu funkciu hlavy štátu zastávať do januára 2027, uviedol, že demisiu podá Ústavnému súdu. Ak ten rezignáciu prijme, nahradí hlavu štátu do novembrových prezidentských volieb viceprezidentka Iliana Jotovová, napísal Reuters.

Radev bol zvolený za prezidenta v roku 2016 a znovu v roku 2021. Jeho politické ambície sa však rozšírili a dlhodobo naznačoval možnosť založenia vlastnej strany.

Ďalšie predčasné voľby

Jeho odstúpenie prichádza uprostred politickej krízy, ktorá vedie krajinu k ôsmym parlamentným voľbám za posledné štyri roky. V roztrieštenom parlamente mnoho volebných víťazov nedokázalo získať väčšinu ani vytvoriť trvalú koalíciu. Posledná koalícia vydržala takmer rok, kým ju protesty proti novému rozpočtu a rozsiahlej korupcii nedonútili v decembri k rezignácii. Medzitým Radev, bývalý veliteľ letectva, musel opakovane menovať dočasné vlády, čo zvýšilo jeho vlastné politické ambície, súdia podľa Reuters analytici a západní diplomati.

Ďalšie predčasné parlamentné voľby oznámil Radev minulý piatok po tom, čo stroskotal najnovší pokus o zostavenie vlády. Očakávalo sa, že prezident vymenuje dočasný úradnícky kabinet a vyhlási termín nového hlasovania, pravdepodobne na prelome marca a apríla.

Pôvodná koaličná vláda premiéra Rosena Željazkova zo stredopravicového zoskupenia GERB-SDS podala demisiu pred koncom minulého roka po týždňoch protestov proti korupcii a návrhu nového rozpočtu, ktorý počítal so zvýšením sociálnych odvodov a niektorých daní. Prezident následne poveril zostavením novej vlády Željazkova, ktorý to ale okamžite odmietol s tým, že v parlamente nemá dostatočnú podporu.

Ako druhú stranu poveril prezident zostavením vlády druhé najsilnejšie politické zoskupenie v parlamente, reformistickú proeurópsku koalíciu PP-DB. Tá však ponuku tiež odmietla. Následne požiadal Radev liberálne Hnutie za práva a slobody (DPS), ktoré sa zachovalo rovnako ako predchádzajúce dve politické zoskupenia.

Zatiaľ posledné voľby sa v Bulharsku konali v októbri 2024 a vyhrala ich strana GERB-SDS. Vládna koalícia vedená touto stranou sa ale moci ujala až v januári 2025. V existujúcich prieskumoch si vedenie udržiava GERB-SDS, zhruba pätina voličov nie je rozhodnutá, koho voliť.

Napriek politickej nestabilite sa Bulharsko od začiatku roka pripojilo k eurozóne. Politickú rovnováhu táto krajina však potrebuje, aby dokázala zrýchliť príjem peňazí z fondov EÚ na modernizáciu zastaranej infraštruktúry, podporila zahraničné investície a mohla sa účinne pustiť do boja s korupciou, poznamenala v piatok agentúra Reuters.