Bývalej premiérke hrozí poprava. Prokuratúra tvrdí, že nemá možnosť odvolať sa

Prokuratúra tvrdí, že už nemá možnosť odvolania

Bývalú predsedníčku bangladéšskej vlády odsúdil osobitný tribunál v novembri 2025 v jej neprítomnosti. Trest smrti dostala za zločiny proti ľudskosti súvisiace s násilným potláčaním protivládnych protestov v roku 2024.

Predstaviteľ bangladéšskej prokuratúry teraz upozornil, že Vadžídová nevyužila zákonnú možnosť napadnúť rozsudok v stanovenej lehote. „Hasína nemá inú možnosť, ako je vykonanie rozsudku,“ vyhlásil predstaviteľ prokuratúry.

Odvolanie bolo podľa neho potrebné podať do 30 dní od vynesenia verdiktu. Keďže bývalá premiérka túto lehotu nedodržala, prokuratúra považuje jej právne možnosti za vyčerpané.

Prečítajte si tiež

Poprava naživo: Kontroverzný plán Pentagonu vyvoláva silnú kritiku

Z krajiny utiekla vrtuľníkom

Hasína Vadžídová stála na čele Bangladéša 15 rokov. Jej vláda sa skončila v auguste 2024 po rozsiahlych protivládnych protestoch, ktoré prerástli do násilností. Keď demonštranti vtrhli do jej sídla, krajinu opustila vrtuľníkom a uchýlila sa do susednej Indie. V exile zostáva dodnes.

Napriek rozsudku smrti opakovane deklarovala, že sa chce vrátiť domov. Podľa jej vyjadrení by sa tak malo stať už v decembri. Politička uviedla, že si je „plne vedomá“ hrozby popravy. Zároveň zdôraznila, že „strach za ňu nemôže rozhodovať“ a že má povinnosti voči obyvateľom svojej krajiny.

Prečítajte si tiež

V Ugande zatkli podozrivého kanibala. Údajne zavraždil a zjedol 38 ľudí

Pri potláčaní protestov mohlo zomrieť až 1 400 ľudí

Vadžídová čelí vážnym obvineniam súvisiacim s obdobím jej vlády. Kritici ju vinia z prenasledovania politických odporcov, obmedzovania slobody médií aj tolerovania závažného porušovania ľudských práv. Podľa odhadov Organizácie Spojených národov mohlo pri zásahoch proti demonštrantom v roku 2024 zahynúť až 1 400 ľudí.

Okrem odsúdenia za zločiny proti ľudskosti čelí bývalá premiérka aj ďalším obvineniam vrátane korupcie. Jej avizovaný návrat do Bangladéša tak vyvoláva otázky o ďalšom politickom vývoji v krajine aj o tom, či tamojšie úrady pristúpia k vykonaniu trestu smrti.