Trump môže stavať múr aj v národnom parku. Najvyšší súd USA mu dal zelenú

Najvyšší súd umožnil pokračovanie výstavby

Americká vláda uspela v právnom spore týkajúcom sa výstavby hraničného múru v národnom parku Big Bend na juhu Texasu. Ako informoval portál iDNES, Najvyšší súd USA v pondelok (9. 11.) rozhodol, že administratíva prezidenta Donalda Trumpa môže pokračovať v prácach, ktoré predtým pozastavil súd nižšej inštancie.

Rozhodnutie sa týka oblasti pri hraniciach s Mexikom, približne 400 kilometrov juhovýchodne od mesta El Paso. Ide o prírodne cenné územie, ktorého ochrana sa stala predmetom súdneho sporu.

Najvyšší súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil argumenty vlády o potrebe zabezpečenia hraníc. Podľa jeho odôvodnenia verejný záujem na ochrane hranice prevažuje nad možnými negatívnymi dôsledkami stavebných prác.

„Vládny záujem prevažuje nad akýmikoľvek estetickými, rekreačnými či environmentálnymi škodami,“ uviedol súd.

Výstavbu pôvodne zastavil súd v Texase

Spor sa začal po tom, ako americké ministerstvo vnútornej bezpečnosti vydalo povolenia umožňujúce pokračovať vo výstavbe aj bez dodržania niektorých predpisov na ochranu životného prostredia.

Proti takémuto postupu sa postavila ekologická organizácia Center for Biological Diversity (CBD), ktorá rozhodnutie ministerstva napadla na súde.

Podľa ochranárov by výstavba mohla vážne zasiahnuť do jedného z najvýznamnejších chránených území na americko-mexickej hranici.

Texaský súd nižšej inštancie následne nariadil pozastavenie stavebných prác. Trumpova administratíva však požiadala Najvyšší súd USA o zásah a ten jej napokon vyhovel.

Rozhodnutie umožňuje pokračovať vo výstavbe napriek tomu, že námietky týkajúce sa ochrany prírody zostávajú predmetom sporu.

+5 fotiek

Národný park Big Bend v Texase

Ochrancovia prírody hovoria o nenávratných škodách

Rozhodnutie Najvyššieho súdu vyvolalo ostrú reakciu ekologických aktivistov. Tí upozorňujú, že výstavba fyzickej bariéry môže významne zasiahnuť do prírodného prostredia a poškodiť chránené územia.

Advokát organizácie Center for Biological Diversity Laiken Jordahl označil verdikt za krok, ktorý umožní „trvalú deštrukciu najdivokejšieho miesta v Texase“.

Odpor proti výstavbe v oblasti Big Bend pritom neprichádza iba od ekologických organizácií. Proti zásahom do chráneného územia sa postavili aj niektorí texaskí politici z Demokratickej i Republikánskej strany.

Kritici projektu upozorňujú predovšetkým na to, že následky stavebných zásahov môžu byť nezvratné.

Vláda argumentuje ochranou hraníc

Trumpova administratíva obhajuje pokračovanie projektu potrebou obmedziť nelegálnu migráciu a pašovanie drog cez južnú hranicu Spojených štátov.

Podľa vlády by sa územie bez vybudovania fyzickej bariéry mohlo stať trasou využívanou na nelegálne prekračovanie hraníc.

Administratíva zároveň uviedla, že priamo v národnom parku plánuje postaviť nižšiu verziu hraničného múru než v iných oblastiach.

Bezpečnostné dôvody boli jedným z hlavných argumentov, ktorými vláda odôvodňovala svoju žiadosť o obnovenie stavebných prác.

Prečítajte si tiež

Veľký zvrat v Trumpovej politike. Po prehratých voľbách priznal, že to s deportáciami prehnal

Trump plánuje rozsiahle rozšírenie múru

Budovanie bariéry na hraniciach s Mexikom patrí medzi dlhodobé priority Donalda Trumpa. Projekt presadzoval už počas svojho prvého funkčného obdobia v Bielom dome a po návrate do prezidentského úradu sa opäť stal súčasťou jeho migračnej politiky.

Cieľom administratívy je rozšíriť systém hraničných zábran pozdĺž americko-mexickej hranice od Tichého oceánu až po Mexický záliv.

Na výstavbu vyčlenil Kongres, v ktorom majú väčšinu republikáni, desiatky miliárd dolárov.

Stavebné práce podľa dostupných údajov postupovali tempom takmer 20 kilometrov týždenne. Na niektorých miestach má bariéra dosahovať výšku približne deväť metrov.

Najnovšie rozhodnutie Najvyššieho súdu tak administratíve umožňuje pokračovať aj v oblasti, kde sa projekt stretol s výrazným odporom pre možné dopady na životné prostredie.