Budeme sa raz môcť rozprávať so zvieratami? Umelá inteligencia odhaľuje ich tajomstvá

Umelá inteligencia dokáže rozpoznávať zvieracie zvuky

Vedci sa čoraz intenzívnejšie zaoberajú otázkou, či by moderné technológie mohli ľuďom pomôcť pochopiť komunikáciu iných živočíšnych druhov. Ako informuje portál Euronews, výskumníci využívajú umelú inteligenciu na spracovanie obrovského množstva zvukových záznamov, pri ktorých by tradičná analýza zabrala celé mesiace.

Jednou z organizácií, ktoré sa tejto oblasti venujú, je americká nezisková iniciatíva Earth Species Project. Jej cieľom je prostredníctvom umelej inteligencie odhaľovať pravidelnosti v zvukoch, ktorými medzi sebou komunikujú rôzne druhy zvierat.

Výskumníci vyvinuli model NatureLM-audio, ktorý dokáže rozlišovať jednotlivé typy hlasových prejavov, identifikovať zvieracie zvuky a vyhľadávať podobnosti vo veľkých súboroch nahrávok. Vedci s ním môžu pracovať aj pomocou otázok zadávaných v bežnom jazyku, čo výrazne uľahčuje spracovanie získaných údajov.

Schopnosti systému preverili napríklad na zvukových záznamoch z austrálskeho projektu FrogID, ktorý sa venuje monitorovaniu žiab. Pri rozlišovaní žabích hlasov od ostatných zvukov dosiahol model úspešnosť 99 percent. Pri určovaní vybraných druhov žiab bola jeho presnosť 82 percent.

Samotná schopnosť identifikovať zviera podľa zvuku však ešte neznamená, že počítač dokáže pochopiť, čo sa ním snaží vyjadriť.

Vedci skúšajú komunikovať s vtákmi pomocou AI

Výskumníci z Earth Species Project spolupracujú aj s odborníkmi, ktorí skúmajú kosatky, vrany či zebričky pestré, malé spevavé vtáky.

V spolupráci s kanadskou McGillovou univerzitou vznikol model ZF-AIM, ktorý sa zameriava na zvukovú komunikáciu zebričiek. Na rozdiel od systémov, ktoré iba vyhodnocujú existujúce nahrávky, dokáže tento model vytvárať vtáčie zvuky v reálnom čase.

Vedci následne sledujú, ako na ne samotné vtáky reagujú. Takýmto spôsobom môžu zisťovať, či rôzne zvukové prejavy vyvolávajú odlišné reakcie a akú úlohu zohrávajú pri ich vzájomnej komunikácii.

Ide o významný posun v možnostiach výskumu, pretože odborníci už nemusia iba pasívne počúvať a analyzovať nahrávky. Môžu tiež skúmať správanie zvierat pri zvukoch vytvorených umelou inteligenciou.

Zatiaľ však nemožno hovoriť o skutočnom rozhovore medzi človekom a vtákom. Výskumníci stále nedokážu spoľahlivo určiť význam jednotlivých hlasových prejavov.

Podobný výskum prebieha aj pri delfínoch

Možnosti umelej inteligencie pri skúmaní zvieracej komunikácie testuje aj spoločnosť Google DeepMind. Tá vyvinula model DolphinGemma, ktorý sa zameriava na zvuky delfínov škvrnitých žijúcich v Atlantickom oceáne.

Systém využíva záznamy, ktoré počas niekoľkých desaťročí zhromaždili odborníci z projektu Wild Dolphin Project.

Umelá inteligencia analyzuje postupnosť jednotlivých zvukov, vyhľadáva opakujúce sa vzorce a snaží sa predpovedať, aké hlasové prejavy by mohli nasledovať.

Vedci dúfajú, že takéto poznatky by v budúcnosti mohli pomôcť pri vytváraní spoločného spôsobu komunikácie medzi ľuďmi a delfínmi.

Technológia je však stále vo výskumnej fáze. Zatiaľ nedokáže preložiť delfínie zvuky do ľudskej reči ani potvrdiť, čo nimi zvieratá skutočne vyjadrujú.

Prečítajte si tiež

AI ako učiteľ spevu: Vedci vracajú ohrozeným vtákom ich zabudnuté piesne

Veľryby používajú zložitejšiu komunikáciu, než sa predpokladalo

Ďalším významným projektom je medzinárodná iniciatíva Project CETI, ktorá skúma komunikáciu vorvaňov pomocou umelej inteligencie, robotiky, jazykovedy a podvodných nahrávacích zariadení.

Vorvane pri vzájomnej komunikácii používajú charakteristické série kliknutí, ktoré vedci označujú ako kódy, respektíve codas.

Výskumníci zisťujú, či majú tieto zvukové sekvencie určitú vnútornú štruktúru a či môžu niesť informácie, ktoré si zvieratá medzi sebou odovzdávajú.

V roku 2024 bola vo vedeckom časopise Nature Communications publikovaná štúdia, ktorá analyzovala viac ako 8 700 takýchto zvukových sekvencií.

Odborníci v nich identifikovali viaceré pravidelnosti súvisiace s rytmom, tempom a časovým rozložením jednotlivých kliknutí. Výsledky naznačili, že komunikácia vorvaňov môže byť oveľa zložitejšia, než sa dovtedy predpokladalo.

Ani tento objav však neznamená, že vedci už dokážu zvieracím zvukom priradiť presný význam. Stále musia zistiť, či jednotlivé sekvencie predstavujú konkrétne informácie a ako ich význam ovplyvňuje situácia, v ktorej ich zvieratá používajú.

Prečo zatiaľ nedokážeme preložiť zvieraciu reč?

Hoci umelá inteligencia dokáže spracovať obrovské množstvo záznamov a nájsť v nich opakujúce sa vzorce, odborníci upozorňujú na zásadný problém. Rovnaký zvuk totiž nemusí mať vždy rovnaký význam.

Pri skúmaní komunikácie zvierat je potrebné sledovať aj ich správanie, vzájomné vzťahy, prostredie a okolnosti, za ktorých zvuky vydávajú.

Ak sa napríklad určitý hlasový prejav pravidelne objavuje pri konkrétnej činnosti, ešte to nedokazuje, že daný zvuk túto činnosť označuje.

Aby výskumníci dokázali svoje závery potvrdiť, musia sledovať reakcie zvierat aj počas kontrolovaných experimentov. Až tie môžu pomôcť objasniť, či zvuk skutočne nesie predpokladanú informáciu.

Prečítajte si tiež

Umelá inteligencia dokáže „oživiť“ zosnulých. Môže však priniesť ďalšiu bolesť

Technológia môže predstavovať aj riziko

Možnosť napodobňovať zvieracie zvuky pomocou umelej inteligencie však vyvoláva aj etické otázky.

Ak by sa vedcom podarilo spoľahlivo identifikovať signály súvisiace s párením, nebezpečenstvom alebo sociálnym správaním, podobné systémy by sa mohli zneužiť napríklad na prilákanie zvierat či narušenie ich prirodzeného správania.

Odborníci upozorňujú aj na riziko používania umelo vytvorených hlasových prejavov priamo vo voľnej prírode. Nesprávne pochopené alebo nevhodne reprodukované zvuky by mohli zasahovať do existujúcich spôsobov komunikácie medzi zvieratami.

Ďalším problémom je spoľahlivosť samotných interpretácií. Umelá inteligencia môže odhaliť pravidelnosť v zvukoch, no človek jej môže pripísať význam, ktorý v skutočnosti nemá. Hrozí tak, že zvieratám budeme prisudzovať emócie alebo úmysly, ktoré vôbec nevyjadrili.

Cieľom výskumu preto nie je iba vytvoriť technológiu schopnú lepšie porozumieť zvieratám. Rovnako dôležité bude zabezpečiť, aby nové poznatky neohrozovali druhy, ktorých komunikáciu sa vedci snažia rozlúštiť.