Ekonomické Analýzy 24: Kde natankujete najvýhodnejšie pred cestou k Jadranu?

BRATISLAVA / Ako vie štát nastaviť spravodlivú adresnú pomoc? V relácii Ekonomické Analýzy 24 toto rozoberal moderátor Lukáš Dzivý s Viktorom Novysedlákom z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. S Mariánom Kočišom zo Slovenskej sporiteľne sa pozrel na ceny palív.

Prečo adresná pomoc stále mešká?

"Myslím si, že štát nemá úplne jasno v tom, akým spôsobom má realizovať svoju sociálnu politiku," hovorí Viktor Novysedlák. Problémom nie sú len pravidelné sociálne dávky, ale aj reakcia na energetickú krízu. Štát nebol pripravený adresne pomôcť domácnostiam s rastúcimi cenami energií.

Administratívne a legislatívne štát na plošnú pomoc s energiami minul za posledné roky viac ako 4 miliardy eur. Podľa Novysedláka by sa pri adresnom systéme dala podstatná časť tejto sumy ušetriť, ktorú by bolo možné použiť na iné účely sociálnej politiky. Od roku 2023 do konca roka 2025 dáme na stanovenie cien energií približne 4,7 miliardy eur.

Ako určiť hranicu pre potrebnú pomoc?

Novysedlák sa domnieva, že by to malo byť výsledkom celospoločenskej diskusie. Poukázal na údaje Štatistického úradu o počte ľudí žijúcich pod hranicou chudoby. Hranica chudoby je však relatívne nízka a štát by mal zvážiť inú úroveň podpory pri rôznych sociálnych transferoch.

Je dôležité si uvedomiť, že financovanie sociálnych transferov si vyžaduje daňové zaťaženie. Naopak, ak štát menej zasahuje do životných situácií, mal by dbať na adekvátne daňovo-odvodové zaťaženie, aby si ľudia mohli z čistých príjmov zabezpečiť živobytie.

Posudzovanie príjmu a majetku

Hoci existujú regionálne rozdiely a zohľadňuje sa aj počet ľudí v domácnosti, príjem a majetok domácnosti by mali byť kľúčovými kritériami. "Základnou úlohou štátu a čo je cieľom sociálneho systému, a to pomáhať tam, kde je to potrebné, kde si ľudia už nedokážu svojpomocne riešiť svoje životné situácie," zdôrazňuje Novysedlák. Štát by sa mal vrátiť k pomoci najzraniteľnejším a ak podporuje aj iné skupiny, mal by to mať dostatočne zdôvodnené.

Kam tečú peniaze?

Novysedlák uviedol, že analýza ukázala, že na 30 % domácností s najnižšími príjmami štát dáva zhruba 1,4 miliardy eur, na strednú príjmovú skupinu 1,3 miliardy eur a na 30 % s najvyššími príjmami 1,1 miliardy eur. Systém menej odráža príjmovú situáciu rodiny a viac zohľadňuje prítomnosť dôchodcu, detí alebo osoby so zdravotnými ťažkosťami.

Podľa Novysedláka legislatíva nie je prekážkou. Kde zlyhávame, je kvalita údajov v registroch. Informácie o tom, kto s kým žije a v akom vzťahu, sú kľúčové. "Samotné spustenie, hoci aj systému, ktorý má nedostatky z hľadiska údajov, vytvára veľké motivácie na to, aby sa tie údaje opravovali v tých registroch," dodáva.

Čo čaká motoristov toto leto? 

Podľa Mariána Kočiša je pokles cien palív, ktorý sme zaznamenali od januára, spôsobený viacerými faktormi. Najvýraznejšie sa prejavila geopolitická situácia. "Videli sme protekcionizmus zo Spojených štátov, respektíve hrozbu ciel, ktoré hrozili tým, že dôjde k ochladeniu globálnej ekonomiky. To znamená, že ak ekonomika prirodzene spomaľuje, tak sa znižuje dopyt, pretože pravdepodobne sa menej vyrába. To znamená, potrebujete menej paliva, menej benzínu, menej nafty a tým pádom cena do budúcnosti z tohto pohľadu klesá," opísal. Slabší dolár a silnejšie euro taktiež prispeli k tomuto poklesu.

"Neočakávame, že by sa nejako dramaticky malo dochádzať k zvyšovaniu, alebo teda k návratu k tým pôvodným hraniciam. Ale na druhej strane tiež neočakávame, že by sa ceny mali nejako ďalej pokračovať v zásadne smerom dole," uviedol Kočiš. Je pravdepodobné, že ceny sa stabilizujú na súčasnej úrovni.

Vplyv obchodnej vojny

Analytik upozorňuje, že prípadná dohoda medzi Spojenými štátmi a Čínou, prípadne Európskou úniou, by mohla zažehnať hrozbu recesie a následne by sa mohla cena ropy opäť šplhať smerom nahor. "Samotná letná sezóna, keďže ľudia je tu zvýšená mobilita sama o sebe tlačí trošičku cenu smerom hore, pretože opäť sa bavíme o dopyte a ponuke. To znamená, ak cestujeme viacej, tak tovar tovar zdražie," dodáva.

V porovnaní s okolitými krajinami je benzín najlacnejší v Poľsku a najdrahší v Nemecku, pričom Slovensko je druhé najdrahšie. Pri nafte je najlacnejšie Česko a Poľsko, zatiaľ čo Nemecko je opäť najdrahšie. Tieto rozdiely sú spôsobené najmä daňovým zaťažením, veľkosťou trhu a inak nastavenými dodávateľskými reťazcami.

Kde natankovať pred cestou k Jadranu?

Podľa Kočiša je v súčasnosti impulz na nákup palív za hranicami menší ako napríklad počas pandémie, keď boli rozdiely v cenách výraznejšie. Avšak, ak bývate blízko hraníc, môže sa vám tankovanie v zahraničí stále oplatiť.

Analytik odporúča motoristom, ktorí sa chystajú k Jadranu, aby si pred cestou overili aktuálne ceny a naplánovali tankovanie podľa typu paliva. Najvýhodnejšie je natankovať plnú nádrž nafty na Slovensku a následne dotankovať v Chorvátsku. Benzín sa platí tankovať po ceste, pričom je vhodné sledovať aktuálne ceny.

Pokračovanie relácie ekonomické analýzy 24 o cenách palív:

​