762. deň na Ukrajine: Navaľného rodičia a priaznivci si pripomenuli 40 dní od jeho smrti

KYJEV / ​​Rusko opäť útočilo na Ukrajinu dronmi, ostreľovanie hlásili aj z Belgorodu. Rusko tvrdí, že útočníkom v Crocus City Hall pomáhal aj Západ. ​Rus pracujúci pre Ukrajinu sa odpálil počas zatýkania, tvrdí FSB. ​Navaľného rodičia a priaznivci si pripomenuli 40 dní od jeho smrti. Ukrajinci tvrdia, že zasiahli ďalšiu výsadkovú loď ruskej Čiernomorskej flotily.

+249 fotiek

Vojna na Ukrajine

​Rusko opäť útočilo na Ukrajinu dronmi, ostreľovanie hlásili aj z Belgorodu

Ukrajina v noci na utorok (26. 3.) odrazila dovedna 12 ruských dronových útokov, uviedol na platforme Telegram veliteľ ukrajinského letectva Mykola Oleščuk. TASR informuje podľa agentúry DPA. Starosta veľkomesta Charkov na východe Ukrajiny Ihor Terechov potvrdil, že k útokom dronov došlo aj na území Charkovskej oblasti. V noci na utorok zaznamenala Ukrajina aj niekoľko raketových útokov, informácie o prípadných obetiach alebo škodách však neboli bezprostredne známe.

Ostreľovanie okrem toho hlásili aj z ruskej pohraničnej Belgorodskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou. Podľa tamojšieho gubernátora Viačeslava Gladkova pri tom utrpeli zranenia traja ľudia. Počty obetí ani škody na ruskej strane sa nedajú ani porovnať z následkami vojny na napadnutej Ukrajine, konštatuje DPA.

Prečítajte si tiež

761. deň na Ukrajine: Po ruskom raketovom útoku v Kyjeve je deväť zranených

​Rusko tvrdí, že útočníkom v Crocus City Hall pomáhal aj Západ

Západné a ukrajinské tajné služby pomáhali páchateľom útoku v koncertnej sále Crocus City Hall na predmestí Moskvy, tvrdí šéf ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Alexander Bortnikov. Piatkový (22. 3.) útok si vyžiadal najmenej 139 obetí a 200 zranených. Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že masaker spáchali "radikálni islamisti". Moskva však zároveň tvrdí, že do útoku bola nejakým spôsobom zapojená Ukrajina. "Domnievame sa, že akciu pripravili jednak samotní radikálni islamisti a samozrejme, že jej napomohli západné tajné služby, pričom ukrajinské tajné služby s ňou majú priame prepojenie," povedal v utorok Bortnikov.

Zároveň zopakoval tvrdenie Kremľa, že útočníci sa pokúsili utiecť cez ukrajinské hranice, čo Kyjev označuje za absurdné. "Prezradím vám malé tajomstvo: na druhej strane ich mali vítať ako hrdinov," povedal Bortnikov. Dodal, že Rusko síce vie, kto útok zorganizoval, zatiaľ však nezistilo, kto ho nariadil. Bortnikov svoje tvrdenia ničím nepodporil, pričom Ukrajina akúkoľvek spojitosť s útokom dôrazne popiera.

K útoku v Crocus City Hall sa prihlásila džihádistická sieť Islamský štát (IS). Západné tajné služby a bezpečnostní experti to považujú za dôveryhodné a predpokladajú, že za útokom stojí odnož Islamského štátu - Chorásán (IS-K). Moskovský súd v prípade už obvinil tadžických občanov - Dalerdžona Mirzojeva (32), Saidakramiho Račabalizodu (30), Muchammadsobira Faizova (19) a Šamsidina Fariduniho (25). Hrozí im doživotné väzenie.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24 o teroristickom útoku v Moskve

​Rus pracujúci pre Ukrajinu sa odpálil počas zatýkania, tvrdí FSB

Rus pracujúci pre ukrajinské tajné služby zahynul po tom, čo počas zatýkania v ruskej Samarskej oblasti explodovalo výbušné zariadenie, ktoré mal pri sebe, uviedla v utorok (26. 3.) vo vyhlásení ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB). Podľa FSB muž pôvodne chcel umiestniť výbušné zariadenie pri zbernom mieste s humanitárnou pomocou, informuje TASR podľa správy agentúry AFP. Pri výbuchu sa nikto iný nezranil. Z vyhlásenia vyplýva, že muž bol členom Ruského dobrovoľníckeho zboru (RDK), jednej z proukrajinských ozbrojených skupín, ktoré nedávno prenikli do ruských pohraničných oblastí pri hraniciach s Ukrajinou.

V dome podozrivého sa vraj našli aj ďalšie výbušniny a materiál na výrobu bômb. V mobilnom telefóne mal údajne kontakty na ukrajinské špeciálne služby.
FSB prednedávnom spustila vlnu zatýkania prevažne Rusov, o ktorých tvrdí, že spolupracovali s Ukrajinou alebo pripravovali útoky na vojenské zariadenia v Rusku. Napriek tomu, že k piatkovému útoku na koncertnú sálu Crocus City Hall pri Moskve sa prihlásili islamisti, ruský prezident Vladimir Putin pokračuje v naznačovaní spojitosti masakry s Kyjevom.

Prečítajte si tiež

VIDEO: Autentické zábery zúfalých pokusov Ukrajincov odísť z krajiny

Navaľného rodičia a priaznivci si pripomenuli 40 dní od jeho smrti

Rodičia a priaznivci zosnulého lídra ruskej opozície Alexeja Navaľného si v utorok pripomenuli 40 dní od jeho smrti v trestaneckom tábore za polárnym kruhom. Na jeho hrob na moskovskom Borisovskom cintoríne priniesli kytice kvetov, informuje agentúra AFP. Na Borisovský cintorín, na ktorom hliadkovali príslušníci polície prišli aj rodičia zosnulého, matka Ľudmila a otec Anatolij Navaľní. Pred dreveným krížom na hrobe Navaľného sa počas dňa hromadili kvety a vence. Štyridsiaty deň po úmrtí má pre pravoslávnych kresťanov veľký symbolický význam. Veria, že práve vtedy duša zosnulého opúšťa Zem, píše agentúra AFP.

K Navaľného hrobu však neprišla jeho vdova Julija, ktorá sa pre obavy z prenasledovania ruským úradmi zdržiava v zahraničnom exile. Štyridsať dní od manželovej smrti si tak pripomenula len prostredníctvom internetu. "Dnes uplynulo 40 dní od Alexejovej vraždy. Veľmi ďakujem každému, kto si na to spomenul," napísala Julija Navaľná. Zároveň zverejnila pieseň, ktorú na počesť jej manžela zložili a nahrali poprední ruskí hudobníci a umelci. Desaťminútové video je nakrútené v štýle Navaľného obľúbeného animovaného seriálu Rick a Morty. Objavujú sa v ňom aj jeho slová, ktorými počas života vyzýval Rusov, "aby sa nevzdali".

Alexej Navaľnyj zomrel 16. februára v trestaneckej kolónii IK-3 v Jamalsku. Tam si vo veľmi tvrdých podmienkach odpykával 19-ročný trest odňatia slobody, ktorý bol považovaný za politickú odplatu za jeho dlhoročnú kampaň proti politike šéfa Kremľa Vladimira Putina. Za mrežami bol od januára 2021, keď sa vrátil do Ruska z Nemecka, kde sa uzdravoval po otrave nervovoparalytickou látkou novičok. V úmrtnom liste sa uvádza, že Navaľnyj zomrel prirodzenou smrťou, vraj následkom "syndrómu náhleho úmrtia". Jeho príbuzní a spolupracovníci sú však presvedčení, že bol zavraždený na príkaz Kremľa. Zodpovednosť za politikovu smrť pripisujú Putinovi aj západní politici.

Ruský súd minulý týždeň zamietol žalobu Ľudmily Navaľnej, ktorá sa sťažovala na to, že jej syn nedostával vo väzení náležitú zdravotnú starostlivosť. Súd sa však matkinou žalobou odmietol zaoberať s argumentom, že takúto sťažnosť by mohol podať len samotný Navaľnyj.

Prečítajte si tiež

EÚ uviedla do platnosti sankcie súvisiace so smrťou Navaľného

​Ukrajinci tvrdia, že zasiahli ďalšiu výsadkovú loď ruskej Čiernomorskej flotily

Ukrajinské sily tvrdia, že protilodnou strelou Neptún zasiahli výsadkovú loď Kosťantin Olšanskyj. Oznámil to v utorok hovorca ukrajinského vojenského námorníctva Dmytro Pletenčuk. Plavidlá, ktoré boli súčasťou ukrajinského námorníctva, sa Rusi zmocnili pri obsadení Krymu v marci 2014. "Táto loď, žiaľ, mala byť použitá proti Ukrajine. Preto sme prijali rozhodnutie zasiahnuť toto plavidlo naším Neptúnom. Stalo sa tak. Spôsobené škody sa spresňujú, ale škody jednoznačne utrpel a teraz nie je schopný boja," povedal Pletenčuk podľa serveru RBK-Ukrajina. Podobné tvrdenia znepriatelených strán nemožno vo vojnových podmienkach bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov.

Ukrajinským silám sa v poslednom čase podľa hovorcu podarilo vyradiť z prevádzky štyri nepriateľské lode: prieskumnú loď Ivan Churs, ktorá bola raz poškodená už vlani v máji, a výsadkové lode Jamal, Azov a teraz Kosťantin Olšanskyj.

Tohto plavidla sa Rusi zmocnili pred desiatimi rokmi, potom ďalších deväť rokov Kosťantin Olšanskyj chátral zakotvený pri Sevastopole a ruské námorníctvo ho "kanibalizovalo" používaním na náhradné diely pre ďalšie lode rovnakého typu pôvodne sovietskej konštrukcie. Keďže však ruskej Čiernomorskej flotile počas vojny ubudlo výsadkových lodí slúžiacich tiež na zásobovanie ruských síl, rozhodli sa loď opraviť, a tak posledný rok strávila v doku. Hovorca vyslovil podozrenie, že ruskí námorníci chceli ukrajinskú loď vydávať za jedno z ruských plavidiel, ktoré vo vojne utrpeli také rozsiahle poškodenia, že nemá zmysel ich opravovať.

Ruské sily sa na Kryme na jar 2014 aj s použitím násilia zmocnili radu ďalších ukrajinských lodí vrátane korvety Ternopil, mínolovky Čerkasy, lodí Slavutyč, Heniczecha a Vinnecia a jedinej ukrajinskej ponorky Zaporižja.

Ukrajinci v apríli 2022 potopili ruský raketový krížnik Moskva, vlajkovú loď Čiernomorskej flotily. Moskva, ktorá mala na palube podľa odhadov médií okolo 500 ľudí, sa podľa Kyjeva potopila po zásahu protilodnou ukrajinskou strelou Neptún. Krížnik Moskva sa stal s dĺžkou vyše 186 metrov najväčšou zničenou vojnovou loďou pri bojovej akcii od konca druhej svetovej vojny a najväčšou ruskou vojnovou loďou zničenou nepriateľom od roku 1941.