750. deň na Ukrajine: Stoltenberg vyzval krajiny NATO, aby poskytli Kyjevu viac munície

KYJEV / Ukrajina sa spolu s Ruskom navzájom obviňujú z útokov dronov. Kremeľ oznámil zničenie 14 ukrajinských bezpilotných lietadiel. V Belgorodskej oblasti podľa slov tamojších úradov zomrel jeden človek. Hlásia aj niekoľko ľudí, ktorí utrpeli zranenia. Kyjev zas hovorí o tom, že na územie krajiny mierilo až 36 ruských dronov. Zneškodniť sa ich podarilo 22. Bezpilotné lietadlá zasiahli civilnú infraštruktúru a útočili v Mykolajivskej a Dnepropetrovskej oblasti.

Prečítajte si tiež

749. deň na Ukrajine: Putin tvrdí, že Rusko je v prípade ohrozenia pripravené na jadrovú vojnu

Ukrajina v noci opäť čelila ruským dronovým útokom

Ruská armáda v noci na štvrtok 14. marca zaútočila na Ukrajinu 36 bezpilotnými lietadlami typu Šáhid. Ukrajinská protivzdušná obrana zlikvidovala 22 z nich. S odvolaním sa na generálny štáb ozbrojených síl Ukrajiny o tom vo štvrtok 14. marca informovala britská stanica BBC. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že v noci na štvrtok bolo nad územím Kurskej a Belgorodskej oblasti zostrelených 14 bezpilotných lietadiel. Podľa gubernátorov a záchranných služieb v dôsledku útokov dronov nedošlo k žiadnym obetiam ani vážnym škodám.

V utorok a stredu zaútočili desiatky bezpilotných lietadiel na niekoľko ruských regiónov, pričom ich terčom boli aj ropné rafinérie v oblastiach vzdialených stovky kilometrov od frontovej línie - v Riazanskej, Nižnonovgorodskej či Leningradskej oblasti. Táto vlna útokov bezpilotných lietadiel sa odohrala v týždni, keď sa v Rusku, ako aj na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny koná hlasovanie vo voľbách prezidenta Ruskej federácie. Podľa agentúry AFP prezident Vladimir Putin má v podstate zaručené svoje víťazstvo vo voľbách a tým aj zotrvanie pri moci na ďalších šesť rokov. Gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov vo svojom statuse na platforme Telegram vo štvrtok informoval, že v dôsledku ostreľovania z Ukrajiny zahynul vodič auta. Dodal, že niekoľko osôb utrpelo zranenia.

​Prokuratúra Moskvy varuje pred účasťou na proteste proti Putinovi v deň volieb

Prokuratúra jedného z mestských obvodov Moskvy oficiálne varovala, že účasť na nepovolených verejných zhromaždeniach avizovaných v deň prezidentských volieb - napoludnie 17. marca - bude porušením zákona. Informovala o tom vo štvrtok stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).
Viacerí ruskí opoziční politici pred nedávnom vyzvali všetkých, ktorí nesúhlasia s politikou ruského prezidenta Vladimira Putina, aby prišli do volebných miestností 17. marca napoludnie a touto formou vyjadrili svoj odmietavý postoj. Túto akciu podporil okrem iných aj tím spolupracovníkov Alexeja Navaľného i Michail Chodorkovskij.

Prokuratúra moskovského okresu Severozápad však medzičasom v súvislosti s touto akciou vydala aktivistke hnutia Cesta domov Mariji Andrejevovej oficiálne varovanie, že jej možná účasť na úradne nepovolených verejných zhromaždeniach 17. marca o 12.00 h bude porušením zákona. V dokumente prokuratúry, ktorý zverejnila Andrejevová, sa uvádza, že vyšetrovatelia na jej sociálnych sieťach našli informácie o "hroziacich nezákonných činoch obsahujúcich znaky extrémistickej činnosti".

Prečítajte si tiež

V ruskej ropnej firme by ste povýšenie nechceli. Umierajú v nej ľudia náhodne?

Stoltenberg vyzval krajiny NATO, aby poskytli Kyjevu viac munície

Členské štáty Severoatlantickej aliancie (NATO) neposkytujú Ukrajine dostatok munície, čo umožnilo Rusku zatlačiť ukrajinské sily. Uviedol to vo štvrtok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, informuje TASR podľa správy agentúry AFP. "Ukrajincom nedochádza odvaha. Dochádza im munícia... Spoločne sme schopní poskytnúť Ukrajine to, čo potrebuje. Teraz musíme prejaviť politickú vôľu, aby sme to urobili," povedal Stoltenberg novinárom.

Šéf NATO sa tak vyjadril v čase, keď republikáni v Snemovni reprezentantov Kongresu USA naďalej blokujú balík pomoci pre Kyjev v hodnote 60 miliárd dolárov. Stoltenberg vyzval spojencov, aby poskytli Kyjevu vojenskú podporu čo najrýchlejšie. "Každý deň omeškania má reálne dôsledky na bojisku na Ukrajine... Toto je kritický moment a bolo by vážnou historickou chybou dovoliť, aby (ruský prezident Vladimir) Putin zvíťazil," upozornil.

Ukrajina čelí v posledných mesiacoch na fronte rastúcemu tlaku ruských síl, ktorým sa podarilo dobyť mesto Avdijivka v Doneckej oblasti. Ukrajinskí a západní predstavitelia sa zhodujú, že Rusku sa darí postupovať, pretože podpora od kľúčových podporovateľov Kyjeva poklesla. Stoltenberg preto vyzval na väčšie investície do vojenského priemyslu a zvýšenie produkcie. Európska únia v reakcii na vojnu na Ukrajine spustila sériu iniciatív s cieľom zvýšiť výrobu v zbrojárskom priemysle. Produkcia sa údajne zvyšuje, avšak Euroblok nedokázal splniť svoj minuloročný sľub, že Kyjevu poskytne do marca 2024 milión kusov delostreleckých granátov, pripomína AFP.

+252 fotiek

Vojna na Ukrajine

Ukrajina vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby odmietlo výsledok volieb v Rusku

Ukrajina vo štvrtok vyzvala medzinárodné spoločenstvo, aby odmietlo výsledok volieb prezidenta Ruskej federácie, ktoré sa konajú tento víkend, a to aj v oblastiach Ukrajiny okupovaných rukou armádou. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AFP. Ukrajina tiež vyzvala medzinárodných pozorovateľov, aby sa na ruských voľbách nezúčastnili. Voľby označila za frašku.

Hlasovanie sa uskutoční od 15. do 17. marca. Nezávislí pozorovatelia a odborníci tieto voľby hodnotia ako neslobodné a bez politickej konkurencie; ako kandidát sa na nich totiž nezúčastňuje žiadny predstaviteľ opozície. Traja kandidáti, ktorí buď otvorene podporujú súčasného prezidenta Vladimira Putina, alebo sa držia línie Kremľa, sú vnímaní ako uchádzači bez šance a podľa prieskumu dostane každý z nich päť až šesť percent hlasov.

Z prieskumu verejnej mienky vyplynulo, že Putin môže vo voľbách získať až 82 percent hlasov. Ak sa tak stane, bude to jeho najlepší výsledok v prezidentských voľbách a bude možné ho tlmočiť ako prejav dôvery voči vládnej moci. V posledných prezidentských voľbách v roku 2018 získal 76,7 percenta hlasov pri účasti 67,5 percenta voličov. Putin je pri moci takmer štvrť storočia a v roku 2022 spustil inváziu na Ukrajinu. Tvrdí, že voľby sú hlasovaním o "budúcnosti Ruska". Vojnu na Ukrajine vysvetľuje ako boj proti rozpínavosti Západu, čo nachádza dobrú odozvu u mnohých Rusov. Volebná komisia uvádza, že v Rusku je 112 miliónov oprávnených voličov. Ďalšie dva milióny Rusov žijú v zahraničí.