734. deň na Ukrajine: Europoslanci schválili 50 miliárd pre Ukrajinu

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Zdroj: TASR

KYJEV/ŠTRASBURG / Poslanci Európskeho parlamentu v utorok 27. februára výraznou väčšinou hlasov schválili navýšenie viacročného rozpočtu EÚ do roku 2027, vrátane poskytnutia 50 miliárd eur Ukrajine. Kyjev by mal po predchádzajúcej dohode EP sa členskými štátmi dostať v najbližších štyroch rokoch 33 miliárd vo forme pôžičiek a 17 miliárd ako dotácia.

+252 fotiek

Vojna na Ukrajine

Europoslanci schválili pomoc 50 miliárd eur pre Ukrajinu

Súhlas europarlamentu bol podmienkou na to, aby mohol európsky blok zvýšiť svoj rozpočet na obdobie do roku 2027. Vlaňajší návrh Európskej komisie pôvodne blokoval maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý však na mimoriadnom summite začiatkom februára svoje veto stiahol. Členské štáty sa tak zhodli na pridaní viac ako 60 miliárd eur do viacročného finančného rámca, časť z nich tvorí spomínaných 50 miliárd eur pre Ukrajinu. Zvyšné peniaze poputujú na výdavky spojené s bojom proti nelegálnej migrácii, na vonkajšie vzťahy či na spoločnú obranu.

S navýšením rozpočtu dnes súhlasilo 499 poslancov, proti ich bolo 67 a 31 sa hlasovania zdržalo. Samotné vyčlenenie peňazí pre Kyjev získalo ešte väčšiu podporu 536 hlasov. Text podporili všetci prítomní českí zákonodarcovia s výnimkou dvoch: komunistky Kataríny Konečnej, ktorá hlasovala rovnako ako väčšina jej krajne ľavicovej frakcie, a nezaradeného europoslanca Hynka Blaška.

Europoslanci sa zároveň v pripravovanom uznesení chystajú vo štvrtok vyzvať na uvoľnenie ďalších peňazí nad rámec schválených 50 miliárd. "Tá suma je podľa nás nízka, ale bohužiaľ to nezáleží len na europoslancoch," povedala novinárom pirátska členka europarlamentnej frakcie európskych zelených Markéta Gregorová. Narážala okrem iného na ťažké schvaľovanie päťdesiatmiliardového balíka medzi členskými štátmi, ktoré majú pri rozhodovaní o viacročnom rozpočte zásadné slovo.

Putin chce pozdvihnúť ruské sily špeciálnych operácií

Ruský prezident Vladimir Putin chce pozdvihnúť ruské sily špeciálnych operácií, ktoré sú súčasťou ruských ozbrojených síl. Vo videoposolstve vpred dnešného Dňa síl špeciálnych operácií podľa agentúry Reuters vyhlásil, že bude posilnená mobilita aj úderný potenciál týchto jednotiek, čo je podľa neho kľúčovou prioritou pri posilňovaní ruskej armády.

"Budeme pokračovať v posilňovaní síl špeciálnych operácií, zvyšovať ich mobilitu a úderný potenciál a vyzbrojovať ich zbraňami a vybavením novej generácie," povedal Putin v blahoprajnom videu. "Chcel by som zdôrazniť, že toto je jedna z kľúčových priorít dlhodobého rozvoja armády a námorníctva," dodal ruský vodca.

Ukrajina oznámila zostrelenie 11 dronov a dvoch rakiet vypálených Ruskom

Rusko v noci na dnes podniklo ďalší vzdušný úder na Ukrajinu, tentoraz pomocou 13 bezpilotných lietadiel a salvy rakiet. Systémy protivzdušnej obrany zničili 11 dronov a dve riadené strely nad viaceré regióny, uviedlo vo vyhlásení ukrajinské letectvo. Ruské ministerstvo obrany podľa agentúry TASS oznámilo, že v noci na dnes nad ruským územím zostrelilo tri ukrajinské drony.

Celkovo Rusko vyslalo na Ukrajinu 13 dronov, štyri riadené strely, jednu strelu zem-vzduch a balistické rakety, uviedli ukrajinské vzdušné sily na telegrame. Protivzdušná obrana zničila väčšinu z nich nad Charkovskou a Sumskou oblasťou na severovýchode Ukrajiny, Chmelnyckou na západe a Dnepropetrovskou a Kirovohradskou oblasťou v centrálnej časti krajiny.

O vyslaní vojakov na Ukrajinu sa v Paríži viedla vášnivá debata, uviedol Duda

Najbúrlivejšia diskusia sa na pondelkovom parížskom summite o pomoci Ukrajine viedla ohľadom vyslania vojakov západných armád na Ukrajinu, povedal poľský prezident Andrzej Duda novinárom. K žiadnemu rozhodnutiu táto diskusia podľa neho neviedla a samotná otázka nevyvolala žiadne nadšenie.

"Najvášnivejšia debata sa viedla ohľadom vyslania vojakov na Ukrajinu," povedal Duda v závere svojho vystúpenia, zverejneného na webe prezidentskej kancelárie. "Tu tiež vôbec nenastalo porozumenie v tejto veci. Názory sa líšia. Musím zdôrazniť, že k žiadnemu rozhodnutiu nedošlo," vyhlásil. "Nadšenie nebolo," dodal na otázky novinárov s tým, že nemôže zabíjať do podrobností. Účastníci podľa neho boli otvorenejší ohľadom vyslania síl, ktoré by Ukrajine pomohli pri odmínovaní či pri strážení hraníc.

Rusko tvrdí, že dobylo ďalšiu dedinu západne od Avdijivky

Ruské ministerstvo obrany v utorok 27. februára uviedlo, že jeho ozbrojené sily pokročili na fronte pri nedávno dobytom ukrajinskom meste Avdijivka a dostali pod kontrolu dedinu Severne. Informovala o tom agentúra Reuters. Jeden z hovorcov ukrajinských ozbrojených síl stratu dedinky Severne potvrdil, podľa serveru Ukrajinska pravda oznámil stiahnutie ukrajinských vojakov z tejto obce a tiež z neďalekej dediny Stepove.

Ruské sily dobyli Severne na juhozápadnom okraji Avdijivky a "obsadili výhodnejšie línie a pozície", tvrdí ruské ministerstvo vo vyhlásení. Invázne jednotky podľa neho zároveň zasiahli ukrajinské pozície blízko troch ďalších obcí.

"Naše jednotky sa stiahli z menších obcí Severne a Stepove," uviedol podľa serveru Ukrajinska pravda Dmytro Lychovij, hovorca ukrajinského zoskupenia Tavrija, ktoré bojuje proti ruským silám na tomto úseku frontu. Rusi podľa neho v bojoch o Severne utrpeli veľké straty. Lychovij ďalej uviedol, že ukrajinská armáda stabilizovala obrannú líniu pri dedinách Toneňke, Orlivka a Berdyči. Tie sa nachádzajú západne od obcí Severne, Lastočkyne a Stepove, ležia v ich tesnej blízkosti.