709. deň na Ukrajine:​ Po útokoch v Dnepropetrovskej oblasti sú desaťtisíce ľudí bez elektriny

KYJEV / ​Rusko zaútočilo na Ukrajinu 25 dronmi, ukrajinská armáda zneškodnila 11 z nich. ​​Po útokoch v Dnepropetrovskej oblasti sú desaťtisíce ľudí bez elektriny, Ukrajina žiada Rusko o vydanie tiel zajatcov, ktorí údajne boli na palube Il-76. ​Pri ruskom útoku zahynuli dvaja pracovníci švajčiarskej organizácie. ​Medzinárodný súdny dvor bude rozhodovať o časti žaloby Ukrajiny voči Rusku.

+252 fotiek

Vojna na Ukrajine

​Rusko zaútočilo na Ukrajinu 25 dronmi, ukrajinská armáda zneškodnila 11 z nich

Ruská armáda v noci na piatok 2. februára vypustila do útokov na Ukrajine 25 samovražedných dronov. Ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila 11 z nich. Podľa stanice BBC o tom vo svojej pravidelnej zvodke informoval generálny štáb ukrajinskej armády. Ukrajinská armáda na svojich weboch písala o najmenej šiestich skupinách dronov, pričom všetky leteli smerom z juhu. Drony typu Šáhid zaútočili na ciele na najmenej troch rôznych miestach na Ukrajine. O dôsledkoch týchto útokov je nateraz málo informácií. Spoločnosť Ukrenerho neskôr potvrdila, že dron ruskej armády pri nočnom nálete zasiahol v Kryvom Rihu elektrickú rozvodňu. Nálety dronov zaznamenali aj v mestách Kropyvnyckyj a v okolí mesta Balaklija v Charkovskej oblasti.

Generálny štáb ukrajinskej armády vo svojej zvodke konštatuje, že ruský "protivník naďalej ignoruje zákony a zvyky vedenia vojny, používa teroristickú taktiku, podniká raketové a letecké útoky a odpaľuje strely z raketových systémov nielen na armádu, ale aj na početné civilné ciele po celej Ukrajine".

Štáb vo zvodke zverejnenej aj na sieti Facebook špecifikuje, že 1. februára došlo medzi ruskými a ukrajinskými jednotkami k 63 bojovým stretom. Ruská armáda podnikla aj dva raketové útoky, pričom do jedného z nich nasadila protilietadlovú riadenú strelu Ch-59, ktorou bola poškodená civilná infraštruktúra mesta Myrnohrad v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Ruská armáda podnikla aj 85 leteckých útokov a 79-krát z raketometov ostreľovala pozície ukrajinských jednotiek a obývané lokality, pričom došlo k zraneniam civilistov, poškodeniu alebo zničeniu rodinných i bytových domov, škôl a ďalších zariadení civilnej infraštruktúry.

Prečítajte si tiež

708. deň na Ukrajine: Ukrajina tvrdí, že zničila ruskú vojnovú loď

​Po útokoch v Dnepropetrovskej oblasti sú desaťtisíce ľudí bez elektriny

V dôsledku nočných ruských útokov na Ukrajinu, ktoré poškodili energetickú infraštruktúru, je v Dnepropetrovskej oblasti bez elektriny viac ako 40-tisíc ľudí. Oznámil to v piatok tamojší gubernátor Serhij Lysak, informuje TASR na základe správy agentúry AFP. Ukrajinská energetická spoločnosť Ukrenerho potvrdila, že dron pri nočnom nálete zasiahol v meste Kryvyj Rih elektrickú rozvodňu. "To viedlo k výpadku dodávok elektrickej energie pre viac ako 40-tisíc odberateľov," uviedol Lysak na sociálnej sieti s tým, že bez prúdu sú aj dve bane. Približne 100 baníkov, ktorí uviazli pod zemou, sa podľa miestnych úradov podarilo vyslobodiť bez ujmy na zdraví.

Prečítajte si tiež

Summit EÚ odobril revíziu rozpočtu. Ukrajina dostane 50 miliárd eur

​Ukrajina žiada Rusko o vydanie tiel zajatcov, ktorí údajne boli na palube Il-76

Ukrajina opakovane vyzvala Rusko, aby vydalo telá ukrajinských vojnových zajatcov, ktorí podľa tvrdení ruských úradov zahynuli 24. januára pri havárii ruského vojenského lietadla. Podľa Rádia Sloboda (RFE/RL) to vyhlásil predstaviteľ hlavnej správy ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov. Dodal, že ruská strana s tým nesúhlasí. Aj preto sa Ukrajina - podľa Jusova - naďalej domáha nezávislého medzinárodného vyšetrenia okolností pádu lietadla Il-76, ako aj toho, čo prevážalo: či tam boli - okrem posádky - aj iné osoby alebo i munícia.

Jusov dodal, že 65 zajatých ukrajinských vojakov, ktorých Rusko po nehode I-76 vyhlásilo za mŕtvych, Ukrajina stále považuje za osoby v ruskom zajatí. Potvrdil tiež, že v rámci výmeny zajatcov, ku ktorej došlo 31. januára, sa domov vrátili Ukrajinci, ktorí mali byť vymenení 24. januára - s výnimkou 65 osôb zo zoznamu tých, čo podľa ruskej strany údajne boli na palube havarovaného lietadla.

Ruský Vyšetrovací výbor (Sledkom) vo štvrtok 1. februára oznámil, že ruským expertom sa podarilo identifikovať pozostatky všetkých ľudí z lietadla Il-76.
Na mieste leteckého nešťastia vyšetrovatelia údajne objavili celkovo viac ako 670 častí tiel obetí, ako aj čiastočne zachované osobné doklady. "Vyšetrovatelia majú majú k dispozícii genetické profily všetkých členov ukrajinského vojenského personálu, ktorý bol na palube spomínaného lietadla," uviedol vo svojej správe Sledkom.

Ruské vojenské dopravné lietadlo Il-76 sa zrútilo 24. januára ráno v Belgorodskej oblasti. Rusko uviedlo, že lietadlo zostrelila Ukrajina pomocou amerického protilietadlového raketového systému Patriot. Podľa ruského ministerstva obrany bolo na palube lietadla 65 ukrajinských vojnových zajatcov, ktorých prevážali do Belgorodu na výmenu, ako aj šesť členov posádky a tri sprevádzajúce osoby. Všetci pri incidente zahynuli.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24 o schválení miliárd pre Ukrajinu

​Pri ruskom útoku zahynuli dvaja pracovníci švajčiarskej organizácie

Švajčiarska mimovládna organizácia Swiss Church Aid v piatok uviedla, že pri útoku na juhovýchode Ukrajiny zahynuli dvaja jej pracovníci a ďalší zamestnanci utrpeli zranenia. TASR informuje na základe správy agentúry AFP. "Vo štvrtok počas humanitárnej intervencie napadli skupinu pracovníkov. Dvaja vážení kolegovia z tímu tragicky zahynuli a ďalší zamestnanci utrpeli zranenia," uviedla humanitárna organizácia protestantských cirkví vo Švajčiarsku. Nezverejnila však ich identitu ani štátnu príslušnosť. Francúzsko v piatok taktiež potvrdilo smrť dvoch francúzskych dobrovoľníkov, ktorí zahynuli pri ruskom útoku v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. 

Prečítajte si tiež

707. deň na Ukrajine: Ukrajina a Rusko si opäť vymenili vojnových zajatcov

​MSD bude rozhodovať o časti žaloby Ukrajiny voči Rusku

Medzinárodný súdny dvor (MSD) v piatok oznámil, že je v jeho právomoci rozhodovať o časti zo žaloby, ktorú Ukrajina podala na Rusko krátko po vojenskej invázii z roku 2022. Kyjev vo svojom podaní tvrdí, že Moskva použila falošné tvrdenia o genocíde páchane Ukrajinou v Donbase na to, aby ospravedlnila svoju inváziu, čím porušila Dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948. Moskva tieto obvinenia odmieta a vlani pred MSD tvrdila, že tento hlavný súdny orgán OSN by mal žalobu zamietnuť. Právnici Ruska sudcom vlani v septembri povedali, že Rusko svoje vojenské operácie na Ukrajine neodôvodnilo dohovorom o genocíde, ale právom na sebaurčenie a sebaobranu.

Súd v piatok uviedol, že môže rozhodovať o žiadosti Ukrajiny o vyhlásenie, že Kyjev nie je zodpovedný za genocídu. Podľa sudcov však MSD nemá jurisdikciu v prípade ukrajinských tvrdení, že invázia Ruska porušila dohovor o genocíde a že uznanie separatistických republík na východe Ukrajiny Moskvou bolo tiež porušením tohto dohovoru. 

MSD v predbežnom rozhodnutí v marci 2022 nariadil Rusku okamžite zastaviť vojenské operácie na Ukrajine. Rusko však namietalo s tvrdením, že súd OSN, ktorý rozhoduje o sporoch medzi štátmi, nemá právomoc rozhodovať v tomto prípade. MSD do v piatok poprel s tým, že v tejto veci jurisdikciu má.